Thomas Ulej / 30. 05. 2003, 00:00
Disk.sk / Opätovne sme skúsili kontaktovať kompetentných a poradili sme sa aj u odborníkov v Českej republike, ktorí slávili v zavádzaní flatrate internetu len nedávno velikánsky úspech. A takto nejako - s túžbou posunúť veci správnym smerom - vznikol i náš dnešný článok... No a Vy sa práve púšťate do jeho čítania :-)
Tip redakcie: Úvodné informácie na tému flatrate dial-up na Slovensku sme už čitateľom priniesli v TOMTO článku – predtým, než pristúpite k čítaniu toho dnešného vám vrelo odporúčame zamieriť i práve na túto adresu.
Ako sme už v podstate naznačili v úvode, téma flatrate dial-upu bola u nás až do nášho článku vlastne úplne tabu, no – ako je už dnes jasné – ani tento nakoniec veľa vecí nezmenil. Čítanosť síce bola vysoká, no pohnúť záležitosť dopredu - to už je oveľa ťažší oriešok. A tak sme so sklopenými ušami požiadali o radu našich (aspoň v tomto obore) skúsenejších a úspešnejších západných susedov. Našej prosbe nakoniec vyhovel pán Miloslav Sova zo združenia Internet pro všechny, ktorý pár postrehmi prispel i do nášho predchádzajúceho článku a svojimi nespornými skúsenosťami nám mal naozaj čo povedať. Ako odpoveď na otázku: „Ako postupovať v boji za flatrate dial-up“, sme dostali nasledujúci dokument odzrkadľujúci celú históriu úspešného českého zápasu. Text je v niektorých miestach možno až príliš podrobný, hovorí navyše z časti aj o situácii v pripojení pomocou xDSL, no práve vďaka podrobnostiam je z neho jasne cítiť paralelu k našej slovenskej realite. Vo vlastnom záujme by sme sa mali inšpirovať.
Česi budú mať flatrate. Ako k nemu prišli?
Vypracoval Miloslav Sova - iniciátor Výzvy k rozšíření Internetu v ČR a zakladateľ občianskeho združenia „Internet pro všechny“.
Z pohľadu občianskeho združenia Internet pro všechny sa začína boj o paušálny dial-up a pripojenie cez ADSL začiatkom leta minulého roku, keď sme sa rozhodli, že už nebudeme ďalej trpieť aroganciu Českého Telecomu, ktorá sa naplno prejavila spustením služby IOLPlatinum, ktorá bola bezkonkurenčne najdrahšou ponukou ADSL v Európe a neumožňovala tuto službu poskytovať aj ostatným alternatívnym operátorom. Spolu so súčasným podpredsedom IPV Pavlom Svitákom a niekoľkými ďalšími kolegami sme založili Výzvu k rozšíreniu Internetu v ČR, ktorú svojim podpisom v krátkej dobe podporilo viac ako 3600 užívateľov. Protest však nemal okrem záujmu užívateľskej verejnosti žiadne ďalšie pozitívne výsledky.
Skutočný zlom nastal až na výstave Invex 2002, kde sa nám podarilo kontaktovať predsedu Českého telekomunikačného úradu (ČTU) - pána Davida Stádníka - a vysvetliť mu, že užívatelia Internetu sú veľmi nespokojní s nevyhovujúcimi podmienkami na českom telekomunikačnom trhu a radi by sme nejako zasiahli. ČTU bol v tej dobe sám v nezávideniahodnej situácii – Český Telecom takmer každé ich rozhodnutie napadal súdnou cestou a tak v duchu vtedy platného zákona úspešne pozastavoval platnosť týchto rozhodnutí. Najväčší rozruch spôsobil takzvaný Internet plus v podaní ČTc, ktorý mal byť revolúciou na trhu s Internetovým pripojením, ale v podstate veľmi znevýhodňoval alternatívnych operátorov. Český Telecom do posledného dňa ignoroval rozhodnutie ČTU o pozastavení tejto služby a zrejme to bola posledná kvapka trpezlivosti ČTU – pretože hnev užívateľov sa obracal stále častejšie práve na ČTU. Preto sa rozhodol predseda Stádník vytvoriť Internetové Forum – ktoré malo za úlohu hľadať nové modely pre Dial-up Internet a prizvať aj zástupcov užívateľov.
Na prvom jednaní uživatelov zastupovali dve občianske sdruženia Internet pro všechny a SOS (Sdružení obrany spotřebitelů), v krátkej dobe však pribudli BMI a OPZT podporovaný Svazem pacientů. Tieto štyri združenia sa na spoločnej schôdzke dohodli založiť platformu ZUI a pod týmto názvom vystupovať na verejnosti. Zástupca ZUI dostal tiež jeden hlas z 9-tich v Riadiacom výbore ktorý je akýmsi schvaľovacím orgánom všetkých záležitostí, ktoré vyplynú z jednaní Internetového Fora. Každé z občianskych združení má v platforme ZUI svoju úlohu. Dovolím si vyzdvihnúť dve osobnosti a to pána Jiřího Peterku – odborného publicistu, ktorý je mozgom ZUI a stará sa o to, aby ZUI boli schopní konkurovať ostatným členom Internetového Fora po stránke technickej a Luboš Olejár, ktorý sa od začiatku stará o organizovanie, administratívu a koordináciu všetkých našich krokov. I Internet pre všetkých má v ZUI svoju nezastupiteľnú funkciu.
ZUI vypracovalo dokument pod názvom Požadavky uživatelů na Internetové připojení kde připojenie jasne definujeme modely Internetu, ktoré by umožňovali paušál. Jednotlivé jednania prebiehajú každý piatok na pôde APVTS, ale ZUI sa snaží viest aj separátne jednania s ČTU, s ministrom Informatiky Vladimírom Mlynářom ,jednotlivými AO a dokonca sme mali už aj tlačové konferencie. Výstup z jednej venovanej predraženým cenám za ADSL mali možnost sledovat aj diváci na Slovensku v hlavnej spravodajskej relácii. ZUI od počiatku požadovala rozšírenie Fora aj na otázku ADSL – pretože ADSL môže veľmi výrazne odľahčiť sieť ČTc – od intenzívnych užívateľov Internetu – avšak iba za predpokladu, že ceny ADSL budú porovnateľné s Európou a tempo zavádzania sa aspoň trochu priblíži tempu v Európe (v Anglicku, Francúzsku, Španielsku a Nemecku je to viac ako 20tisíc prípojok týždenne).
Než sa o rozšírení Fora stačilo rozhodnúť, uviedol ČTc na trh svoju veľkoobchodnú ponuku na ADSL a v krátkej dobe sa ADSL sprístupnilo pre verejnosť. ZUI naďalej protestovalo proti cenám a IPV pripravil porovnanie cien u nás a v Európe čím vyvolal veľkú diskusiu na tému ceny a následne minister Mlynář požiadal ČTU o vyhotovenie podobného porovnania – výsledky ktorého už asi všetci poznáte.
Vráťme sa však k paušálu – ZUI požaduje nielen nemeraný (pôvodne 24-hodinový paušál) ktorý by umožnil pripojiť sa k Internetu kedykoľvek z paušálnou tarifikáciou ale aj Intervalový paušál – pod ktorým by si mohli čitatelia predstaviť napríklad paušál na obdobie mimo špičku, na nočné hodiny, paušál iba na víkendy alebo napríklad študentský paušál. Samozrejme pre menej aktívnych užívateľov musí zostať aj súčasný stav – tarifikácia po minútach – ku ktorej máme však tiež svoje výhrady – nepomer medzi cenou v špičke a medzi špičkou, prvých 10 minút neodôvodnene drahých a tarifikácia každého pripojenia - aj takého ktoré sa vďaka nekvalite alebo preťaženej linke neuskutoční.
Argumenty ČTc aj ST sú podobné – spôsobilo by to veľké problémy mohla by spadnúť sieť - - musíme zaviesť nákladné technické opatrenia. Toto sú však argumenty veľmi pochybné – ČTc napríklad doteraz nevypracoval žiadnu analýzu o odlive užívateľov na novšiu technológiu ADSL...
Navrhli sme aj niektoré opatrenia ktoré by predchádzali preťažovaniu liniek zo strany užívateľov a to odpojovanie po dvoch až štyroch hodinách a za každé pripojenie zostavovací poplatok podobne ako je to v Anglicku alebo v Austrálii. V kombinácii s odlivom aktívnych užívateľov na ADSL a za predpokladu, že záujem o paušál nebude zo dňa na deň, ale podobne ako v Anglicku bude trvať najmenej dva roky než sa dosiahne stav kde 60 percent užívateľov využíva nejakú formu paušálneho pripojenia... Kontaktovali sme anglického regulátora Oftel – kde nám Tom Atkinson odpovedal na naše otázky ohľadne zavádzania modelu FRIACO (model umožňujúci paušál) a jednoznačne potvrdil že obavy BT s preťaženia siete sa nepotvrdili a že sa nejedná o technickú záležitosť, ale predovšetkým o model účtovania.
Poslednou veľkou výhrou ZUI bola nielen prehlásenie ČTU že na základe prieskumu bude regulovať ADSL ale aj prehlasovanie Českého Telecomu v Riadiacom Výbore, kde práve vďaka hlasu ZUI a predsedu ČTU pána Davida Stádníka. Telecom musí umožniť modely FRIACO najneskôr do 1.10.2003 – a to je veľká výhra – čaká nás však ešte veľa práce – a to vypracovať metodiku účtovania pre jednotlivé modely a taktiež vytvoriť konečnú podobu jednotlivých variant. Všetko sú to však takpovediac – príjemné starosti. Podarilo sa vybojovať naozaj velikánske víťazstvo.
Pomôže nám Telekomunikačný úrad?
Ak ste si prečítali pozorne predchádzajúce riadky, asi vám doslova veľakrát museli do očí padnúť opatrenia českého regulátora, ktorý sa stal akousi oporou celého úsilia českých užívateľov. Myšlienka o tom, že by to rovnako malo byť i u nás nie je ale vôbec nová – spomínali sme ju nakoniec i v našom poslednom článku. S otázkou „Ako chce Telekomunikačný úrad (TU) pomôcť slovenskému internetu“ a „Prečo sa neinšpirovať v tomto smere českým príkladom“, som nakontaktoval hovorcu TU SR - Romana Vavra. Na odpovede som čakal pár dní, hoci, ako uvidíte, je pochybné, či sa to vôbec oplatilo robiť.
„Chce Telekomunikačný úrad pomôcť slovenskému internetu a je ochotný vydať rozhodnutie, ktoré by podporilo jeho rozvoj?“ opýtali sme sa TU a jasná odpoveď, ktorú sme čakali, nakoniec bola viac ako polemická: „TU SR ako regulátor telekomunikačného trhu vytvára podmienky pre vznik a udržiavanie konkurenčného prostredia na telekomunikačnom trhu, t.j. vydáva licencie na registráciu nových poskytovatelov služby sprostredkovanie prístupu do siete internet. V roku 2002 TU SR vydal 20 licencií na sprostredkovanie prístupu do siete internet a vybavil 53 žiadostí o registráciu v zmysle podmienok všeobecného povolenia na poskytovanie telekomunikačnej služby Sprostredkovanie prístupu do siete internet a dátovej služby prenosu hlasu prostredníctvom siete internet (VoIP) bez využívania obmedzených zdrojov“. „TU SR takýmito rozhodnutiami vytvára podmienky na vznik konkurencie, ktorá vyvoláva tlak na skvalitňovanie služieb a znižovanie cien.“ dodal.
Podľa Sovu však podobne obecné riešenia absolútne nestačia. „Chváliť sa vecami, ktoré robia všetky regulačné orgány na svete ako samozrejmú náplň práce nie je zrovna najvhodnejšie. Samozrejme nespochybňujem, že i tieto kroky vedú k posilneniu konkurenčného prostredia – ale nikto už sa nedozvie koľko spoločnosť, ktorá dostala licenciu vlastne tých pripojení uskutoční a dovolím si tvrdiť, že s celkového počtu internetových pripojení na Slovensku je to len kvapka v mori“ reaguje na Vavrove slova Sova. Nedostatky vidí taktiež v oblasti popularizácie internetu. „Zahraniční regulátori majú na svojich stránkach okrem nezrozumiteľných zákonov, rozhodnutí aj sekcie plné grafov, tabuliek a analýz, ktoré sú pravidelne aktualizované a občan sa z nich dozvie, koľko pribudlo za daný časový úsek pripojení, aká je štruktúra užívateľov, koľko hodín týždenne strávi domácnosť pripojením na internetu, ako k Internetu pristupujú ženy, muži, študenti, dôchodcovia a mnoho ďalších podrobných a zaujímavých údajov“ uviedol.
Vavro ale vidí naše slovenské problémy najmä v legislatíve. Ako nám prezradil, podobne ako v Čechách vzniklo Forum, TU už neraz stál pri zrode rôznych diskusných a pracovných skupín, no sú to práve zákony, ktoré mu prácu sťažujú. „Výsledky práce týchto skupín sú doporúčacie dokumenty“, prezradil. Otázke, prečo sa neinšpirovať českou stranou sa už však vo svojej odpovedi elegantne vyhol. Povedal však, že „TÚ SR pracuje na materiále o možnostiach pripojenia na Internet a konkurencii v tejto oblasti.“ Materiál by mal ďalej obsahovať informácie o aDSL a výskum nezávislých spoločností zameraných na užívateľov. TÚ SR plánuje tento materiál zverejniť v letných mesiacoch na www.teleoff.gov.sk . Bližšie informácie nám zatiaľ nechcel konkretizovať.
Práve tento krok schvaľuje i Sova ako dobrý štart – okrem iného by sa však TU mal zamerať i na porovnanie cien na Slovensku a v Európe, zamyslieť sa prečo sme takí drahí a skúsiť z toho vyvodiť i veciriešiace rozhodnutia. No a potom samozrejme neleniť a možno i vďaka novému Telekomunikačnému zákonu presadiť vedenie diskusií o nových možnostiach pre rozšírenie nášho internetu.
Záver
Priam ležérna reakcia Telekomunikačného úradu, nezáujem Slovenských telekomunikácii a prispatosť slovenských užívateľov, ma presvedčili, že nasledovať český príklad je ak nie nemožné, tak minimálne veľmi obtiažne. Chce to tvrdý boj, no na ten treba aj bojovníkov, nie len divákov. Zlatá éra slovenského internetu nás tak o pár dní, ani mesiacov určite nečaká...
Thomas Ulej
tomas@disk.sk
Autor článku je šéfredaktorom DISK.SK.
Copyright © 2002 - 2013 inet.sk, s. r. o. | Všetky práva vyhradené | Neprešlo jazykovou úpravou | ISSN 1336-1899
Využívame kvalitný webhosting za rozumnú cenu od Inet.sk