Hudba na internete - Na hrane porušovania autorských práv?

Michal Feik  /  19. 05. 2003, 00:00

Jedni si túto možnosť nevedia vynachváliť, iní zase robia všetko pre to, aby jej zamedzili. Nekonečný spor hudobných vydavateľstiev a hudobných skupín proti milovníkom hudby, ktorí ju v poslednej dobe čoraz menej kupujú a čoraz viac kopírujú a sťahujú z internetu.

Za všetko môže populárny formát MP3

Na bežnom hudobnom CD nosiči môže byť zaznamenaných maximálne 80 minút hudby. Kvalita takéhoto záznamu je veľmi vysoká a dalo by sa povedať, že na bežné počúvanie je to až príliš veľký luxus. Bežné zariadenia dokonca neumožňujú ani tak kvalitný prenos dát, aký CD poskytuje. Preto sa hľadali spôsoby, ako znížiť objem dát pri zachovaní kvality. Na základe skúšok a pozorovaní bol zostavený matematický model ľudského ucha, na ktorom sa skúmalo, ktoré súčasti zvuku možno vypustiť bez toho, aby to poslucháč poznal. Výsledky ukázali, že ľudské ucho nezachytí celú sériu „nepočuteľných“ zložiek zvuku. Výsledkom týchto experimentov je už známy formát MP3 založený na stratovej kompresii. Takýmto spôsobom môžete uložiť na jeden hudobný nosič nie je jeden, ale až 10 albumov svojich obľúbených hudobných skupín.

Práve vysoká kvalita zvuku a fakt, že súbory s príponou MP3 nezaberú na disku veľa miesta, spôsobili ich rýchle rozšírenie. Digitalizáciou zvuku a vysokou dostupnosťou „napaľovačiek“ sa tak zrútili posledné bariéry na ceste ku kopírovaniu hudby.


                                                         písané pre týždenník Slovo

Hudobné vydavateľstvá protestujú

Tým, že jedna pieseň zaberá približne 4 MB diskového priestoru, sa dá veľmi ľahko šíriť aj prostredníctvom celosvetovej siete internet. Stačí pritom, aby vašu obľúbenú skupinu dal zdieľať niekto napríklad vo Francúzsku, či v Austrálii a môžete ju mať doma bez toho, aby ste museli do toho investovať čo i len korunu. (Ak teda, samozrejme, nepočítame platby za pripojenie na internet). Takto vzniklo niekoľko celosvetových serverov, ktoré síce hudobné súbory priamo neobsahujú, ale zabezpečujú spojenie medzi užívateľmi (tzv. peer-to-peer alebo P2P).

To, čo je však zaujímavé pre poslucháča, prestáva byť výhodné pre hudobné vydavateľstvá. Tie to pociťujú ako stratu zo zisku a robia všetko preto, aby servery sprostredkujúce distribúciu hudobných diel zastavili. Na základe žaloby z masového porušovania autorských práv bol zastavený populárny Napster, na stole amerického federálneho súdu sú žaloby na Morpheus a Grokster. Filmové štúdiá so sídlom v Hollywoode a hudobné nahrávacie spoločnosti požadujú okamžité zastavenie výmenných sietí P2P a globálny zákaz distribúcie programov, ktorý by umožňoval nelegálne šírenie autorsky chránených diel. Mimo súdneho konania zostáva azda najpopulárnejšia KaZaA, ktorej prevádzkovateľ sídli na Kajmanských ostrovoch, teda mimo dosahu americkej justície. Pritom práve prostredníctvom tejto siete si užívatelia stiahnu až 3,4 milióna súborov týždenne.

Ochrana CD pred prehrávaním na počítači

Masové rozšírenie hudobných súborov formátu MP3 spôsobila hlavne digitalizácia zvuku. Ak teda vlastníte originálne CD, použitím počítačového programu môžete mať na disku v priebehu niekoľkých desiatok minút kompletne skopírovaný celý album v komprimovanej verzii. Niektoré hudobné spoločnosti sa teda rozhodli zamedziť kopírovaniu hudby už pri prvom kroku. Vyvinuli tak CD nosiče, ktoré nemožno prehrať na počítači a tým ani digitálne skopírovať. V Čechách išlo o nálepku s názvom „Nelze přehrát na PC“, u nás je známa kampaň „Kopírovanie zabíja hudbu“ Problém však nastal v okamihu, keď sa veľké množstvo zákazníkov začalo sťažovať, že tieto CD nejdú prehrať ani na bežných prehrávačoch, či na mechanikách DVD. Neraz išlo aj o zníženú kvalitu zvuku. Za takýchto okolností sa do boja proti takýmto nosičom pustili nielen zákazníci, ale paradoxne aj niektoré hudobné skupiny (napríklad v Čechách to boli Tři Sestry).

Faktom je, že celkové množstvo predaných hudobných nosičov sa znižuje. Otázkou však je, do akej miery za tento stav zodpovedá práve kopírovanie hudby. Ceny hudobných nosičov sú neraz na takej úrovni, že si to väčšina poslucháčov jednoducho nemôže dovoliť. Kým v zahraničí sa kupujú nahrávky v desiatkach kusov, bežný slovenský zákazník si kúpi v priebehu roka len niekoľko pár kusov. O zahraničných tituloch ani nehovorím. Stratený zisk z kopírovania nahrávok nie je teda možno až taký veľký, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Väčšina poslucháčov by si totiž nahrávku jednoducho nekúpila. Kúpyschopnosť obyvateľov Slovenska, zdá sa, pochopili už aj domáce hudobné vydavateľstvá znížením ceny našich titulov na 299 korún. Prvé skúsenosti ukazujú, že išlo o dobrý krok, pretože počet predaných nosičov sa výrazne zvýšil.

Možno práve zníženie cien môže byť jedným z riešení ako oživiť predaj hudby. Dá sa totiž pomerne ťažko očakávať, že sa podarí zastaviť jej distribúciu prostredníctvom internetu. Americká speváčka Madonna síce reagovala na nelegálne kopírovanie šírením falošných súborov MP3, veľmi jej to však nepomohlo. Odpoveďou bolo napadnutie jej internetovej stránky hackerom, ktorý tam na oplátku zverejnil jej kompletnú diskografiu.

Podľa všetkého nezostáva hudobníkom a ich vydavateľom nič iné ako akceptovanie rozvoja informačných a digitálnych technológií natoľko, že začnú formát MP3 a internet používať ako bežný prostriedok. K takémuto pomerne odvážnemu kroku sa odhodlal známy rapper Ice-T, ktorý sa rozhodol, že svoj najnovší album bude predávať jedine prostredníctvom internetu a to práve prostredníctvom siete KaZaA.

Neprehliadnite: