Zvýšit rýchlosť alebo znížiť cenu? Čo tak obidve varianty naraz!

Dovoľte mi poďakovať sa Milošovi Sovovi, predsedovi Internetu pro všechny v ČR, za výraznú pomoc nielen pri tomto článku. Vďaka patrí aj Marekovi Machatovi za gramatickú editáciu. A samozrejme gratulujem vyjednávačom ZUI, len tak ďalej!

Zvýšit rýchlosť alebo znížiť cenu? Čo tak obidve varianty naraz!

Miloslav Sova

Dlhú dobu sme čakali na výsledok analýzy, ktorá by potvrdila to, čo už každý aspoň trochu zdatnejší uživateľ Internetu dávno vie – že to s cenami za Internet v Českej republike nevyzerá práve najružovejšie. Napriek tomu bolo predvčerajšie razantné prehlásenie ČTU pre mnohých prekvapením. Pozrime sa najskôr v skratke, čo sa za posledních niekoľko dní udialo.

ČTU totiž nielenže uznal a opravil všetky chyby, ktorých sa vo svojej štúdii dopustil, ale i výsledok štúdie je konečne jednoznačný a neumožňuje nijaké špekulácie predovšetkým zo strany Českého Telecomu a niektorých papierových médií, ktoré si hodnotenie ČTU vysvetlili tak, že ceny sú priemerné, len rychlosť by bolo potrebné trochu zvýšiť. ČTU sa na základe poznatkov, že ceny sú až príliš vysoké rozhodol, že bude túto službu regulovať.

Minister Mlynář po preštudovaní vtedy ešte neopravenej štúdie dal Telecomu ďalšie ultimátum, aby do leta tohoto roku zvýšil rýchlosť služby na úroveň bežnú v EU, alebo znížil cenu. Ako reálnejšie však videl zvýšenie rýchlosti. Takmer okamžite reagoval Český Telecom, ktorý oznámil, že od leta (zrejme tým myslel rok 2003) navýši rýchlosť u základnej varianty na 512/128 kb/s, a že toto opatrenie plánoval už dávno, takže v podstate tento krok nijako nesúvisí s udalosťmi posledných dní.

Zvýšit rýchlosť, alebo znížit cenu?

Dovolím si spomínaný krok Českého Telecomu, ktorý uprednostňuje aj minister Mlynář, trochu viac rozobrať. Prvá maličkost, ktorá mi prekáža, je taká malá polopravda v podaní ČTc – ten totiž zvýšenie rychlosti plánoval až na začiatok budúceho roku a rozhodne nepočítal s takým rýchlym skokom. Neviem, či ostatní novinári na tento fakt pozabudli, ale zhodou náhod som na tlačovej konferenci kde bolo ohlásené ADSL bol, a veľmi dobre si pamätám odpoveď na moju otázku. Mnoho ľudí tento krok uvítalo s nadšením a dokonca sa zdalo, akoby prehlásenie ČTU o tom, že chce ADSL zaradiť do regulácie, upadlo do ústrania. Dovolím si preto rozobrať obidve varianty, všetky klady a zápory. V prípade navýšenia rýchlosti na 512 kb/s za súčasného zachovania ceny ako u varianty 192kb/s by sa zrejme táto varianta stala základnou – to znamená, že Telecom by zo dňa na deň prišiel o 3 ponúkané produkty. Každý dobrý obchodník vie, že musí dať svojmu  zákazníkovi na výber a týmto krokom by síce Telecom veľmi šikovne odstránil ďaľší argument jeho kritikov, že za rovnaké peniaze ako v EU obdrží český zákazník niekoľkokrát pomalšiu službu, ale na druhú stranu by sám seba obral hneď o 3 produkty naraz. Na tomto mieste by bolo možno vhodné položiť otázku ministrovi Mlynářovi. Chce sa pán minister iba zbaviť do očí bijúceho rozdielu mezi českým ADSL a ADSL v EU, alebo mu skutočne záleží na tom, aby sa táto služba dostala do čo najvačšieho počtu domácností? Psychologická hranica ceny za túto službu totiž pre vačšinu uživateľov leží nikde okolo 1000 Kč mesačně. Čo tak napríklad súčasné varianty ponechať, a tú 192-ku, ktorú už nikde vo svete neponúkajú, ponuknut koncovému zákazníkovi za ľudových 999Kč?

Bojím sa, že celá vec má ale jeden háčik. Podľa môjho názoru si nemohlo ani ministerstvo Informatikiy za tak krátku dobu spočítať, čo by bolo vlastne pre štát ako vačšinového vlastníka ČTc „menšie zlo“. On totiž pán minister okrem problémov uživateľov Internetu musí celkom oprávnene dohliadnuť aj na to, aby Český Telecom nestratil nejako výrazne na cene a aby vláda mohla ČTc konečne sprivatizovat.

Nechám odpoveď na túto otázku ekonómom, ale osobne si myslím, že ČTc by potreboval získať čo najviac zákazníkov, a tých jednoduchým navýšením rýchlosti na európsku úroveň nezíska. Preto sa mi javí ako najvhodnejšia kombinácia oboch týchto riešení, a to nielen navýšenie rýchlosti, ale aj zníženie ceny. Napríklad rýchlosť 512kb/s by mohol ČTc navýšiť na 768 kb/s, čo je základná rýchlosť v Nemecku, na ktoré sa Telecom z dôvodu rovnakej štruktúry siete tak rád odvoláva, a samozrejme cenu tiež znížiť na úroveň svojho nemeckého kolegu. Rýchlosť 320 kb/s potom može navýšiť na 512kb/s a pre zmenu nastaviť podobnú cenu ako majú anglickí uživatelia Internetu. A našu najpomalšiu variantu 192kb/s by mohol ponechať, ale s ohľadom na skutočnosť, že v EU nič pomalšieho nie je, by si zaslúžila ľudovú cenu – 999 Kč pre koncového uživateľa! A ak sa vám predchádzajúce vety zdali smiešne, tak by som chcel upozorniť , že som ich myslel smrteľne vážne. Príkladom može byť Kanada, kde o záujme či nezáujme o službu ADSL rozhodovali iba 4 doláre. Vo chvíli keď sa kanadský operátor zľavou o 4 doláre dostal pod verejnosťou akceptovaťelnú hladinu, odštartoval tak lavínu záujmu o túto službu. Myslím si, že iba toto je kľúč k masívnemu rozšíreniu vysokorýchlostného Internetu u nás. Je mi známy iba jeden dôvod, prečo by navrhovaný postup Telecom nemohol realizovať – a to sú jeho nezvládnuté technické problémy, ktoré ho sprevádzajú už od spustenia tejto služby u nás, a kvôli ktorým sa bojí masívneho záujmu verejnosti o ADSL.

Možno by bolo vhodné uviesť ďalší dôvod, prečo by mal minister Mlynář tlačiť nielen na zvýšenie rýchlosti, ale podporovať zároveň snahu ČTU o reguláciu ceny. Dôvodom sú hospodárske výsledky ČTc, ktorému podľa odhadu analytikov v prvom štvrťroku klesol zisk na 966 milionov korún. Telecom totiž za posledné 2 roky nebol schopný ani využiť svojho monopolného postavenia na trhu a svojou cenovou politikou odradil nemalé množstvo uživateľov. A argumentu, že príliš nízke ceny ADSL priviedli vačšinu svetových operátorov ku krachu už snáď veria iba zamestnanci ČTc – pretože ľudia s aspoň čiastočným ekonomickým prehľadom vedia, že v Európe vačšinu operátorov priviedol do ťažkej finančnej stuácie nákup licencií na siete tretej generácie a tiež masívne investície do nových technológií, ktoré sa však pomaly ale isto začínajú vracať. Zatiaľ čo ČTc bol niekoľko rokov za sebou sice ziskový, o zmysluplnosti jeho investícií by sa dalo s úspechom pochybovať.

Pripomeňme si napríklad poslednú vynikajúcu investíciu, v dobe keď je v tomto štáte viac mobilných telefónov než občanov, zavádzať do telefónnych búdok možnosť odosielať SMS správy. Správny manažér by sa naopak snažil sledovať rôzne projekty vo svete a prišiel by možno na zmysluplnejšie využitie telefónnych búdok. Mnoho čitateľov už iste zaregistrovalo možnosť využiť telefónne búdky ako pripojovací bod bezdrôtovej siete. Myslím si, že hlavne na vidieku by Telecom s týmto riešením slávil obrovský úspech vzhľadom na skutočnosť, že tu nie je možnosť akehokoľvek trvalého paušálneho pripojenia.

Čo v celej veci može vykonať ČTU?

Bez nadsázky možno prehlásiť, že ČTU prekročil svoj tieň. Pravda, užívateľom okrem prehlásenia o regulácii služby ADSL zatiaľ neposkytol vela dôvodov k radosti. Než k samotnej regulácii dôjde, ubehne i podľa predsedu Stádníka ešte niekoľko mesiacov. ČTU by tiež po vzore zahraničných regulátorov mal konečne začať plniť funkciu informatívnu a popularizačnú. Čo mám pod týmto výrazom na mysli? Každému, kto sa aspoň raz dostal na stránky zahraničných regulátorov iste neuniklo množstvo pracných tabuliek, grafov a analýz ich telekomunikačného trhu, z ktorých sa každý uživateľ veľmi rýchlo dozvedel nielen počty užívateľov ADSL a ich prírastky za jednotlivé kvartály. K nahliadnutiu boli aj prognózy ďalšieho vývoja, koľko času strávia jednotlivé domácnosti pripojením k Internetu, a mnoho ďalších zaujímavých údajov. Na stránkach ČTU však nič podobného nenájdete. Iba vyhlášky, paragrafy a zákony, ktoré sú sice veľmi dôležité, ale zaujímajú iba hŕstku zasvätených a širokú verejnosť ničím neoslovia. Taktiež doba, ktorú si ČTU do dnešných dní ponechával na niektoré svoje rozhodnutia je neúmerne dlhá v porovnaní s inými regulátormi. Do dnešných dní totiž ČTU z väčšiny konfliktov s Českým Telecomom odišiel ako porazený, čo vo svete nemá obdobu, tam sa totiž regulátori tešia veľkému rešpektu a o ich rozhodnutiach sa veľmi nediskutuje. Chcel by som na tomto mieste povzbudiť ČTU v jeho úsilií pretransformovať sa na skutočného regulátora a začať konečne „kopať prvú ligu“ tak ako vzor všetkých regulátorov - anglický Oftel.

Čo bude s paušálom?

Odpoveď na túto otázku snáď bude známa v najbližších dňoch (článok vznikol pred stredajším zasadaním riadiaceho fóra Združenia užívateľov internetu – viac info na /index.php?id=904&tema=internet&page=clanok&text=nie) ohlásením výsledkov piatkových zasadaní . Predstavitelia  ZUI sa naďalej snažia presadit model FRIACO, ktorý by umožnil paušálny Internet. Predstavitelia Telecomu sa aj naďalej snažia verejnost presvedčiť, že požiadavky ZUI sú nelegitímne a technicky neralizovateľné.

Pritom je vhodné si pripomenuť, že model FRIACO neumožňuje iba celodenný nemeraný paušál, ale aj paušál intervalový, pod ktorým si môžeme predstaviť napríklad už Telecomom predstavený paušál na víkend alebo paušál na nočné hodiny. O tom, že sa ZUI nesnaží iba slepo presadzovať zájmy uživateľov bez ohľadu na technické možnosti siete ČTc, svedčí i náš posledný materiál, ktorý sa však netýka modelu FRIACO, ale čisto minútovo spoplatňovaných terminačných modelov. Väčšine z vás metodika výpočtu cien nič nepovie, napriek tomu možno bude zaujímavé nahliadnuť do niektorých detailov prebiehajúcich jednaní, aby ste si dokázali urobiť obrázok ako ZUI háji záujmy uživateľov.

Pre informáciu, metodiku výpočtu cien, tak ako ju vypracovalo ZUI, podporujú všetci zúčastnení alternatívni operátori, iba ČTc je proti. Širokú verejnosť však oveľa viac bude zaujímať, ako sa na naše problémy pozerajú v zahraničí. Práve ZUI preto oslovilo anglický Oftel, aby nám odpovedal aké tam boli problémy so zavádzaním paušálneho Internetu. Snáď najzaujímavejšia bola odpověď Toma Atkinsna z Oftelu na otázku, či tiež zažívali podobné problémy a s paušálom ako my u nás.

„Implemantácia všeobecne bola veľmi priamočiara, pretože ide iba o model účtovania, nevyžadujúci žiadne zvláštne technické riešenia. BT sa spočiatku obával dosledkov velkého počtu dlhých nemeraných hovorov, a tak to Oftel musel riešiť na dve etapy. Spočiatku mal BT povinnosť ponúkať FRIACO iba na miestnych ústredniach a až potom a iba za určitých podmienok na tranzitních ústredniach. Podrobnejšie to najdete popísané na tejto adrese. Nástup broadbandu v Anglicku však vytvoril lákavejšiu náhradu za úzkopásmový paušálny dial-up a očakávané zvýšenie záťaže telefónnej siete nebolo také, ako sa obával BT. FRIACO je teraz dostupné ako normálny dial-up zo všetkých ustrední v Anglicku.“

Doslovný preklad listu si možu čitatelia preštudovat tu. Základným predpokladom pre zavedenie  paušálov je dôsledná analýza trhu, aby bolo zrejmé, o ktorý model paušálu by užívatelia mali najvačší záujem. I v tejto záležitosti prisľúbil Český Telecom pomoc, keď ústami predošlého riaditeľa Ondřeje Felixe navrhol zadať túto úlohu Českému štatistickému úradu. Bohužiaľ ostalo iba pri sľuboch. Platforma ZUI preto na stránkach Internetu pro všechny zorganizovala prieskum, ktorý sa snaží záujem uživateľov zmapovať a ku dnešnému dňu sa ho zúčastnilo viac než 3460 uživateľov.

Čo pripomenúť na záver? Prehlásenie ministra Mlynáře a štúdia ČTU jasne dokazujú, že konečne dochádza k určitému posunu na českom telekomunikačnom trhu predovšetkým v oblasti vysokorýchlostného pripojenia, a že spoločná niekoľkomesačná snaha zástupcov užívateľov nakoniec predsa len slávi úspechy. K tomu, aby sme dosiahli úroveň vyspelých štátov EU, nám však ešte veľa chýba, záleží však na každom z nás, či budeme len nečinne prizerať alebo či každý podľa svojich schopností prispeje k neľahkému boju za vyspelú informačnú spoločnosť.