Nevidiaci a internet
Boženka Gogoľáková / 29. 06. 2009, 00:00
Tento článok si dáva za cieľ informovať o možnostiach prístupnosti internetu pre nevidiacich. Zmapujeme situáciu prehliadačov, štandardných i neštandardných webovských stránok, dotkneme sa činností, ktoré sa dajú na internete vykonávať bez pomoci zraku.
Hovorí sa, že oči sú zrkadlom do duše. Novodobé pripodobnenie znie, internet je oknom do sveta. Je len samozrejmé, že sa cez toto pomyselné okno chcú dívať všetci rovnako. Nie, nechcem v tomto smere nevidiacich vyhraňovať ako špecializovanú skupinu, len chcem poukázať na možnosti týchto pohľadov.
Mnohí si zaiste pamätáte ako do našich končín prichádzalo internetové pripojenie. Na začiatku len pomalé modemy, postupne expandovali WiFi pripojenia, v poslednej dobe vysokorýchlostný internet a mobilné pripojenie k sieti.
Nevidiaci môže pracovať na počítači za pomoci špeciálneho hlasového výstupu a tzv. odčítavača obrazovky. Náš trh ich ponúka väčšie množstvo a vďaka tejto širšej škále sa aj líši prístupnosť internetových stránok. Sú to prirodzene len detaily, ale niekedy aj maličkosti rozhodujú.
Prehliadače
V začiatkoch sa dal internet používať v tzv. textovom režime pod systémom MS DOS. Slúžil na to prehliadač Links, ktorý stránky zobrazoval v tzv. textovom režime, čo bolo veľmi výhodné pre jednoduchosť a prehľadnosť informácií.
Asi najrozšírenejším prehliadačom i pre jeho implementáciu v systémoch Windows je Internet Explorer. Nebudem sa na tomto mieste zaoberať otázkou, či je, či nie je bezpečný. Bol prístupný ako prvý. Nevidiaci pracujú s internetom už viac než desať rokov a v tomto smere sa vývojári špecializovaného softvéru celkom poponáhľali, aby zareagovali na situáciu novodobých zmien v počítačovom sektore.
Už od roku 1998 až 1999 mohli nevidiaci používať Internet Explorer 4 s odčítavačom obrazovky Wintalker.
Wintalker
Tento odčítavač s Internet Explorerom 4 dokázal čítať jednoduchšie stránky, teda v tom čase sa najľahšie čítal tzv. statický obsah. Koncom 20 storočia ešte neexistovali flash animácie, či iné moderné prvky. Stránka sa natiahla do špecializovaného okna, v ktorom si ju nevidiaci mohol kurzorovými šípkami čítať a klikať na odkazy klávesom Enter. K mnohým informáciám sa človek ani nedostal. Stačilo, že bola stránka rozsiahlejšia a okno nepoňalo všetok dôležitý obsah a už sme museli riešiť problém, ako sa k daným častiam stránky dostať. Existovali na to špeciálne klávesové pokyny, ale slasť to určite nebola. Zdravý človek si to hádam ani nevie predstaviť. Vidí stránku ako celok. Kým nevidiaci stránku obrazne skôr počuje, než by mal o nej grafickú predstavu.. V praxi to vyzeralo tak, že sa načítala daná stránka a mohli sme vidieť len to, čo bolo čitateľné pod kurzorovými šípkami, či pod pohybmi Tabulátorom a Shift Tabulátorom a to, čo odčítavač Wintalker bol schopný zo stránky vyčítať.
Pre lepšiu predstavivosť, ak nevidiaci číta stránku, má vždy predstavu len o konkrétnom riadku, ktorý je prečítaný. Predstavte si, že by vám niekto obrazovku zakryl a máte výhľad len na jedinký riadok, na ktorom práve stojí kurzor. Presne takýto efekt vyvoláva čítanie stránok u nevidiaceho používateľa.
Jaws
Od roku 2000 sa na náš trh dostal produkt firmy Friedom Scientific – Jaws. Ten otvoril úplne iné možnosti prístupnosti stránok. V tom čase už bol dostupný i Internet Explorer 5.0 aj 5.5. Zrazu sme mali odlišný pohľad na svet, pretože Jaws načítaval stránky komplexnejšie. Jednak sa zobrazovali kompletné informácie, ak len na stránke nebolo príliš veľa grafických prvkov. Systém bol práce podobný. Otvorili sme prehliadač, do adresného riadka napísali adresu a čakali na pokyn. Jaws vo svojich prvých verziách oznamoval, koľko rámov má stránka a koľko odkazov sa na nej nachádza. To bol prvý krok, že je stránka načítaná. Šípkami sme mohli po stránke prechádzať a pri odkazoch sa už logicky zobrazovalo slovo odkaz a odlišovalo tak iný text od funkčných linkov. Zrazu sme zistili, že internet nie je len o tom čo je v rádiách, ale že je to oveľa širší svet, než nám ponúkal náš zúžený pohľad.
Zrazu sme mali prístup k dennej tlači, článkom, knižniciam. Zdravý človek má vždy potrebné informácie z novín, no čo keď si nevidiaci v tom čase noviny nemohol prečítať? Existovali už prvé scanneri a prvé OCR rozpoznávacie programy ako Recognita plus, ale noviny sa ešte nascanovať nedali. O tejto problematike niekde na inom mieste. Dôležité tu bolo, že sme mali oveľa väčší prísun informácií. Zrazu sme sa zoznamovali s novými prvkami:
Odkaz, editačné pole, prepínacie tlačidlo, začiarkávacie tlačidlo, zoznamy, tabuľky, rozbaľovacie zoznamy a iné špeciálne prvky, bez ktorých dnes internet nie je internetom. Museli sme poňať terminológiu ako takú, čo je to www, čo je to webovská stránka, čo je to mail, mailová schránka a podobne. Mnohí z nás sa učili sami, pretože nebolo takých kurzov, ktoré by nám informácie poskytli v takej miere, ako by sa vyžadovalo. Mladých študentov učili v špeciálnom podpornom centre v Bratislave. www.cezap.sk
No nie každý to šťastie mal. Museli sme tak zvládnuť nie len internet, ale i celkovú prácu s počítačom. Naučili sme sa chápať, ako to na internete funguje. Jaws ponúkal pre túto prácu svoj špeciálny software, prostredie, v ktorom sa internetová stránka stávala prehľadnejšou. Šlo najmä o klávesové skratky, ktorými sa dalo lepšie dostať k jednotlivým prvkom na stránke. Nie všetko však v tom čase bolo dostupné. Ak mala stránka neprehľadnejšiu grafiku, kde chýbali textové popisy, odčítavače si s takýmto prostredím nevedeli dať rady.
V priebehu rokov však vyšiel Internet Explorer 6 a novší Jaws, ktorý už ponúkal aj iné špeciality, napríklad urobiť si zoznam odkazov na stránke. V praxi to vyzeralo tak, že pod sebou sa zoradilo všetko potrebné a mohli sme šípkami prehliadať daný obsah. Bolo to oveľa rýchlejšie než si stránku prezrel vidiaci človek, pretože musel po stránke rolovať a odčítavač tak uľahčil a zrýchlil prácu na stránke.
No existovali špecifické situácie, kedy Jaws ponúkal v tom čase nevídanú novinku tzv. „prehliadanie cez jaws kurzor“.
Ak sa teda na stránke nachádzali prvky, ktoré sa štandardne nezobrazili pri odkazoch, nastupoval tak silnejší nástroj. Jaws kurzor dokázal premietnuť časť obrazovky tak, aby sa zobrazovala pod kurzorovými šípkami a na patričné prvky sa dalo klikať tzv. jawsovskou myšou. Teda dali sa simulovať kliky myši z klávesnice. To umožnilo v mnohom obrovský pokrok, najmä pri rozmáhajúcom sa grafickom prevedení stránok.
Winmonitor
Roku 2001 na náš trh, za môjho prispenia, bola som ako prvá prišiel odčítavač Winmonitor. S Jawsom sa ešte nedal porovnať, ale plnil pri prehliadaní internetu tú istú funkciu, len s čímsi navyše. Kým jaws sa zameral na hovorenie ako také, Winmonitor vo svojej koncepcii priniesol ohlasovanie položiek zvukmi. Bolo to výhodné v tom, že som hlasový výstup nemusela neustále počúvať ako slovne ohlasuje editačné pole, zoznam tlačidlo. Winmonitor na danom prvku zahral príslušný zvuk a keď som sa zvuky naučila, teda, ktorý zvuk poukazuje na ktorý prvok, zrýchlilo mi to prácu a nezahlcovalo ma viacerými informáciami naraz. Jaws sa časom trošku ubral týmto smerom, ale to až o pár rokov neskôr.
Winmonitor, rovnako ako Jaws sa neustále vyvíjal a jeho brnenský tvorcovia boli veľmi prístupní riešeniam, takže sa nemuselo čakať tak dlho, akoby požiadavky Jawsu boli spracúvané v USA.
Vývoj dokázal sprístupniť stránky v rovnakom meradle, ako Jaws, čo bolo zaiste veľmi príjemné.
V orientácii na stránkach s novými vývojovými verziami Jawsu a Winmonitoru prišlo niekoľko zmien najmä v pozitívnom zmysle. No ako sa vyvíjal software, vyvíjali sa aj internetové požiadavky ako ľudí, tak aj trhu. Takže s príchodom prepracovaných grafických stránok sa museli i odčítavače prispôsobovať v zobrazovaní takéhoto obsahu. Je to podnes beh na dlhé trate, pretože stránky s veľmi silnou najmä flashovou grafikou a animáciami sú nočnou morou. Nechcem tým nikoho kritizovať, len chcem poukázať na problém, ktorý takéto stránky spôsobujú.
Ak sa teda dostaneme na stránky s flashovými animáciami v mnohých prípadoch sú neovládateľné z klávesnice. Existuje štandard blind friendly web, kde by si tvorcovia stránok mohli pozrieť, ako čo najlepšie prispôsobiť svoje weby.
Ďalším začínajúcim problémom tej doby bola začínajúca sa expanzia kódov v obrázkoch. Bez zrakovej kontroly bolo nemožné takýto obrázok obslúžiť. Vždy teda niekto vidiaci musel kódy prečítať. Viacej si o týchto veciach pohovoríme v druhej časti článku.
Do roku 2005 bol používaný len jediný prehliadač a to Internet Explorer vo všetkých jeho verziách. Odčítavače ho plne podporovali. Prístupných tak bolo veľké množstvo stránok.
No neustále vznikal problém, ako ovládať zložitejšie stránky. V tom čase sme mali pomerne veľké možnosti. Mohli sme prehliadať text, zapájať sa do diskusných fór, odoberať mailovú korešpondenciu.
Úplne neprístupné boli napríklad chatovacie miestnosti, počítačové hry na stránkach, či iné vysoko grafické stránky, kde sa dalo klikať len myšou a prístup z klávesnice neexistoval.
Nakoľko bol v tom čase internet prístupný len mladším ľuďom, vysokoškolákom, niekde aj stredoškolákom, prípadne ho mali doma niektoré domácnosti, a mal na ten čas aj dosť veľké finančné nároky, človek tam trávil len minimálny čas. Tak sa vtedy nedalo hovoriť o novodobejších technológiách ako videoprenos, chat, či sťahovanie mediálneho obsahu 24 hodín denne.
Nabudúce si pohovoríme o ďalších možnostiach internetu. Spomenieme príchod Firefoxu, rozvoj chatovacích programov, prístup do bankového sektora, taktiež i špeciálne sieťové hry pre nevidiacich a mnoho ďalšieho.
Mgr. Božena Gogoľáková