ANALÝZA: Veľký záujem o informatikov, ale nie o štúdium informatiky. Prečo?
Michal Feik / 22. 04. 2009, 17:28
Nedávny prieskum Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) odhalil veľké paradoxy slovenského trhu práce. Na jednej strane sú informatici medzi firmami najžiadanejší, na strane druhej neustále klesá dopyt po vysokoškolskom vzdelaní tohto druhu. Ako je to možné?
Okrem informatikov majú veľmi dobré postavenie na trhu práce aj absolventi stavebných a ekonomicky orientovaných fakúlt. Na opačnom konci rebríčka, s nízkym záujmom zo strany zamestnávateľov, sú pedagogické a právnické fakulty. Najmenší záujem je o absolventov poľnohospodárskych fakúlt.
V prvej desiatke TOP fakúlt, o ktoré majú zamestnávatelia najväčší záujem, je päť fakúlt informatického zamerania a to hneď na prvých piatich miestach. V prípade Fakulty informatiky a informačných technológií STU a Fakulty riadenia a informatiky Žilinskej univerzity index záujmu presahuje dokonca 100%.
Podľa údajov z roku 2007, ktoré zverejnil týždenník Trend, sa platy manažérov v oblasti IT, projektantov, konzultantov a vývojárov pohybovali na úrovni medzi 1200 až 2000 eur mesačne (36 tisíc až 60 tisíc korún), kým priemerná mzda v národnom hospodárstve v roku 2007 bola 668 eur (niečo cez 20 tisíc korún).
Otázkou teda je, ako je možné, že ak dopyt po informatikoch prevyšuje ich počet, rovnako ako aj ich platové ohodnotenie je dvoj- až troj- násobne vyššie ako celoslovenský priemer, prečo tomu nezodpovedá aj záujem o štúdium informatických smerov?
Náročnosť, ale aj imidž informatikov
Príčiny podľa mňa možno hľadať príčiny vo viacerých rovinách. Predovšetkým je to dané náročnosťou štúdia ako takého. Absolventi informatických smerov by určite vedeli rozprávať o tom, aké dlhé hodiny trávia nad vypracovávaním zadaní, projektov, bakalárskych či diplomových prác. Keďže študenti v ceste za získaním titulu často uplatňujú cestu tzv. ľahšieho odporu, často si vyberajú školu podľa toho, kde budú musieť vynaložiť oveľa menej energie na jej absolvovanie. Takáto orientácia je však veľmi krátkozraká a zvlášť za okolností, že globálna ekonomika a tým aj trh práce sú v kríze. Kým po minulé roky záujem o absolventov vysokých škôl výrazne prevyšoval ich počet, je vysoko pravdepodobné, že v najbližšom období sa situácia môže výrazne zmeniť. Firmy (a hlavne také, ktoré sú proexportne orientované) budú nútené v prvom rade prepúšťať nekvalitných a menej skúsených zamestnancov. Osobne sa nazdávam, že spoliehať sa vysokoškolský diplom už ani zďaleka nebude stačiť. Študenti budú jednoducho musieť ponúknuť viac.
Celý problém nízkej úrovne len umocňuje spôsob prerozdeľovania prostriedkov na vysoké školy, kde objem pridelených prostriedkov v drvivej väčšine závisí od počtu študentov. Motivácia zamerať sa na kvalitu je tak veľmi nízka. Školy sa neustále naháňajú za kvantitou a to automaticky spôsobuje aj znižovanie nárokov na absolventov.
Problém treba hľadať aj v nedostatočnom prepojení vzdelávacieho sektora s trhom práce. Ťažko možno nejako ovplyvniť zameranie súkromných škôl, ale verejné školy by mali nepochybne oveľa intenzívnejšie reflektovať potreby trhu práce. Možností, ako to zrealizovať je niekoľko: prostredníctvom vyšších dotácií pre vybrané študijné programy alebo vypísaním zaujímavých štipendií, ktoré by mohli pritiahnuť potencionálnych záujemcov.
Istú úlohu zohráva aj akýsi konzervatívny a nepríťažlivý pohľad na informatikov, resp. ich imidž. Treba mať však napamäti, že už dávno to nie sú iba kockatí matematici v kockovaných košeliach s ladvínkou zahĺbení do svojho sveta kódov a počítačových príkazov, ale začínajú dominovať aj projektanti, konzultanti, architekti či projektoví manažéri. Napokon, bez šikovných, komunikatívnych a rozhľadených IT expertov by asi len veľmi ťažko mohol ísť dopredu rozvoj internetu, e-governmentu a informačných technológií ako takých.
V žiadnom prípade týmto nechcem vyzdvihovať informačné technológie nad iné odvetvia. Pre úspešný ekonomický rast a konkurencieschopnosť našej krajiny je nevyhnutná kooperácia všetkých profesií – od filozofov, právnikov, pedagógov, cez medikov, farmaceutov až po informatikov a expertov v automobilovom priemysle. Je však potrebné zvážiť, do ktorých študijných programov by mala spoločnosť investovať viac (energie, peňazí) a ktoré by sa mali postupne utlmovať. Dávať peniaze do študijných programov, o ktorých absolventov nie je záujem, sú vyhodené prostriedky.
Autor je absolventom Fakulty elektrotechniky a informatiky STU a doktorandom na Fakulte hospodárskej informatiky EU BA.
Index záujmu zamestnávateľov podľa zamerania fakulty
Zdroj: ARRA a Profesia, 2009
Ing. Michal Feik
michal@feik.sk, www.feik.sk
ICQ# 199116026