Končí Internet Explorer svoju púť?
Jozef Benko / 23. 03. 2009, 00:00
V posledných dňoch sa svetom rozliala internetová tsunami so správou, že IE8 nebude mať nástupcu a rad Explorerov tak končí. Je pravda, že Microsoft si s vývojom IE užil ťažké chvíle, užívateľská a vývojárska odozva bola priam pekelná a ani po rokoch samotný vývoj ďaleko nepokročil. Chystá sa Microsoft definitívne ukončiť vývoj IE?
Najskôr ale trochu histórie: kedy uzrel Internet Explorer svetlo internetu? Bolo to v čase, keď Microsoft predstavil operačný systém Windows 95. V júli 1995 začal k používateľom v rámci balíka „Plus!“ prúdiť prvý prehliadač od Microsoftu, Internet Explorer 1.0. Jeho konštrukcia vychádzala z Mosaicu – prehliadača, ktorý vlastnila spoločnosť Spyglass. Licencie na IE boli v tejto dobe ešte komerčné a Spyglass profitoval z každého predaného kusu. Oproti konkurenčným programom nebola nutná manuálna inštalácia a možno práve tu sa položili základy jeho dominantného postavenia na trhu.
Vo veľmi krátkej dobe bola uvoľnená aktualizácia s označením 1.5 a prehliadač si našiel cestu k operačnému systému Windows NT. V novembri (stále toho istého roku) bola predstavená druhá, tentokrát multi-platformová verzia a Microsoft tak započal vývoj pre Macintosh. Okrem novej platformy bola uvedená bezpečnostná vrstva v podobe SSL protokolu, podpora HTTP cookies a niekoľko ďalších viac, či menej významných rozšírení.
V polovici roku 1996 bol vydaný Internet Explorer 3.0 (všímate si tie krátke rozostupy medzi jednotlivými verziami?), tentokrát však oproti predošlým verziám zadarmo.
Tu vznikla zaujímavá situácia. Ako som už spomínal, Spyglass mal určitý podiel z priameho zisku IE. Microsoft však nečakane zrazil priame príjmy na nulu... a podiel z nuly je? Nula. Spyglass tak dostal peknú ranu pod pás.
Ale späť k IE 3. Práve tu začal konkurenčný boj s Netscape, objavili sa počiatky štandardizácie, či prvé náznaky tzv. „rich-media“ technológií. IE 3 implementoval kaskádovité štýly (CSS), HTML rámce (frames) a JScript – obdoba JavaScriptu. Neskôr bol do prehliadača zakomponovaný prehrávač Windows Media Player.
Internet Explorer 4.0 sa objavil v roku 1997, zakomponovaný v poslednom vydaní Windows 98 beta. Od tohto času začal Microsoft preväzovať funkcie operačného systému s webovým prehliadačom. Bola uvedená napríklad funkcia Active Desktop, ktorá umožňovala zobraziť obsah webu na pracovnej ploche. Okrem toho, Internet Explorer 4.0 implementoval technológiu Active Channel – kontrola aktualizácií na weboch. Technológia predchádzala dnes rozšírené RSS a bola postavená na XML štandarde známom ako CDF (Channel Definition Format).
Piata verzia vyšla najskôr v júni roku 1998, ako beta release pre developerov, v novembri 1998 ako beta release pre verejnosť. S distribúciou finálnej verzie sa začalo v marci 1999. Za zmienku stojí, že IE5 zdokonalil podporu CSS a implementoval XML / XSLT. Tu by som rád pripomenul, že Internet Explorer v skutočnosti podporuje XML / XHTML, a to aj napriek všeobecnému názoru, že to tak nie je.
O dva roky neskôr vyšiel spoločne s Windows XP aj Internet Explorer 6.0. Ten si so svojim viac než osemdesiat percentným podielom na trhu získal jednoznačne dominantné postavenie. A potom... po piatich rokov zostarol a podiel na trhu klesal a klesal.
S uvedením IE7 sa Microsoft opäť potkol o vlastné nohy a teraz sa snaží za každú cenu dohnať stratený čas. Microsoft si chyby uvedomil a začal pracovať na IE8, s ktorým si sľuboval najmä lepšiu podporu štandardov. Už po prvých beta vydaniach sa dalo zhodnotiť, že vývoj sa pohol aspoň o pár krokov dopredu. Dnes je už na svete aj finálna verzia IE8 a Microsoft pravdepodobne začína riešiť, čo ďalej.
Objavilo sa mnoho špekulácii o tom, že Internet Explorer 8 je posledný v rade a Microsoft začne vyvíjať nový prehliadač. Je takmer isté, že zmena sa bude týkať v prvom rade vykreslovacieho jadra, pretože problémy spojené s IE majú pôvod najmä v súčasnom jadre zvanom Trident. Špekulácie hovoria, že Microsoft by mohol použiť buď WebKit alebo vsadiť na vlastný engine, ktorý je výsledkom vývojarskej aktivity s označením Gazelle.
V praxi to však nemusí znamenať koniec samotného IE. Je to vec (re)brandingu – posledné slovo má Microsoft a on rozhodne, či začne vyvíjať prehliadač pod novou značkou, alebo bude pokračovať s IE (ale už s novým jadrom). Nech dopadne situácia akokoľvek, zavrhnutie Tridentu by mohlo na vlny internetu priniesť aspoň trochu pokoja.
Pre zdravý rast webu je dôležité, aby vývojári prehliadačov reagovali pružne na potreby trhu. Ukázalo sa, že vývoj Tridentu zaostáva práve na implementácii nových technológii, preto by jeho zavrhnutie mohlo Microsoftu (ale aj tvorcom a používateľom webových stránok) priniesť sladké ovocie.