Personálna práca pod názvom riadenie ľudských zdrojov

Ing. Dáša Polakovičová, PhD.  /  21. 02. 2003, 00:00

V priebehu 80. rokov sa vo vyspelom zahraničí začala formovať súčasná koncepcia personálnej práce, označovaná ako „riadenie ľudských zdrojov“. Riadenie ľudských zdrojov sa stáva jadrom celého podnikového riadenia, jeho najdôležitejšou zložkou.

Týmto novým postavením personálnej práce sa vyjadruje význam človeka, ľudskej pracovnej sily ako najdôležitejšieho výrobného vstupu a motora podnikovej aktivity. Dovŕšil sa tak vývoj personálnej práce od administratívnej činnosti k činnosti koncepčnej, skutočne riadiacej. Cena ľudských zdrojov je rovnocenná finančným a materiálovým zdrojom. Ponuka kvalifikovaných ľudských zdrojov sa postupne vyrovnala s dopytom po nich. Niektoré odvetvia priemyslu sa rozvíjali tak rýchlo, že dopyt po ľudských zdrojoch dokonca dlhodobo prevyšoval ich ponuku.

Vlastnícke vzťahy voči finančným a materiálovým zdrojom sa silne diverzifikovali. Priame riadenie firiem ich vlastníkmi z výkonných pozícií sa stalo raritou a ľudské zdroje sa správajú úplne nezávisle od vôle manažérov, pričom uvedené pravidlo platí priamo úmerne so zvyšujúcim sa vzdelaním zamestnancov.

 Riadenie ľudských zdrojov je založené na snahe vytvárať čo najlepšie podmienky na dobrovoľnú realizáciu zamestnancov v záujme dosahovania cieľov organizácie. Tomuto štádiu rozvoja riadenia ľudí sa prispôsobila prax riadenia jednotlivých oblastí a činností. V oblasti organizácii práce sa prejavila silná tendencia k decentralizácii riadenia, k znižovaniu stupňov riadenia, k vytváraniu neformálnych tímov za účelom plnenia konkrétnych úloh. Veľa klasických riadiacich kompetencií, ktoré by v predchádzajúcom štádiu vývoja riadenia ľudí nebolo možné delegovať priamo na zamestnancov sa v štádiu riadenia ľudských zdrojov uplatnilo ako nový riadiaci a motivačný nástroj (napr. v oblasti riadenia kvality).

 Z personálnych činností veľký význam nadobudla oblasť vzdelávania zamestnancov, ale rozmach dosiahli aj činnosti súvisiace so stabilizáciou zamestnancov. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že jednotlivé činnosti riadenia ľudských zdrojov sa začali rovnomerne využívať na uspokojovanie potrieb organizácie a samotných zamestnancov. V štádiu riadenia ľudských zdrojov veľkými premenami prešla aj oblasť odmeňovania, najmä v tom, že zbúrala tradičný hierarchicky orientovaný systém. Odmena za prácu sa v čoraz väčšej miere začala prispôsobovať podmienkam v tej ktorej profesii na trhu práce a odpútala sa od vnútroorganizačných pravidiel. 

 Naznačený vývoj riadenia ľudí sa týka štandardne sa vyvíjajúcich kapitalistických štátov s rozvinutým trhom. V tom istom období, kedy riadenie ľudských zdrojov začalo nadobúdať strategický rozmer v rozvinutých ekonomikách, zasiahol komunistický režim krajiny východného bloku. Vplyvom komunistickej ideológie sa tu zdeformoval vzťah medzi jednotlivými základnými zdrojmi a zároveň sa na dlhé roky zakonzervovalo štádium personálneho riadenia.

 Počas celej éry socializmu nevznikli prirodzené predpoklady na prechod do štádia riadenia ľudských zdrojov. Kým sa na Západe vlastníci finančných a materiálových zdrojov snažili prostredníctvom manažérov ovládať ľudí personálnym riadením nenásilnou formou, o to isté – ale inými metódami – sa snažili predstavitelia komunistickej strany. Základným predpokladom riadenia ľudských zdrojov je rovnocennosť ľudských zdrojov, dobrovoľná práca pre jednotlivé organizácie, podpora samostatného rozhodovania a preberania zodpovednosti za seba a kolektív. Všetky tieto črty boli asi tým posledným, čo si vládnúca moc želala podporovať medzi ľuďmi.

Neprehliadnite: