Ak niečo nevieš, opýtaj sa... knižnice (II.)

Andrea Hrckova  /  14. 11. 2007, 00:00

V 1. časti sme sa oboznámili s existenciou Digitálnych referenčných služieb (DRS)-knižničných služieb cez internet, kde sa môžete pýtať na najrôznejšie otázky. Teraz si o nich povieme trošku viac. Dozviete sa spôsoby, akými sa môžete pýtať, knižnice, v ktorých sa môžete pýtať a prax oboch zúčastnených strán. K tomu všetkému som primiešala aj nejaké tie pikošky.

Ako sa môžeme s knihovníkom porozprávať

Rozhovor s informačným špecialistom cez DRS môžete realizovať viacerými spôsobmi.

K najstarším spôsobom, medzi ktoré patria e- maily, adresáre hypertextov a FAQ asi netreba dlhé komentáre. Jednoducho pošlete svoju otázku mailom a tým istým spôsobom vám odpovedia. Vaša otázka a odpoveď na ňu sa zverejní na webe vo FAQ (Frequently Asked Questions).

Webový formulár sa zakladá na podobnom princípe ako e- mail, ale okrem požiadavky je treba vyplniť minimum rubrík o sebe.

Vynikajúcim nápadom je využitie chatu v DRS. Ak niečo potrebujete, jednoducho nadviažete rozhovor s knihovníkom a predložíte mu svoju informačnú požiadavku. Ten vám ako informačný špecialista môže nájsť odkazy na tie najrelevantnejšie zdroje. Okrem iného vám môže posielať súbory a URL adresy stránok. Obrovskou výhodou tejto komunikácie je možnosť upravenia otázky počas rozhovoru. Keď dialóg skončíte, dostanete jeho prepis aj s linkami na zdroje na svoju e- mailovú adresu. Veľmi pohodlné!

Podobné výhody ponúka aj videokonferencia, ale komunikácia prebieha ústnou formou a svojho poradcu vidíte a rozprávate sa s ním ako v reále.

Už aj u nás sa možno s knihovníkom rozprávať cez populárne, a hlavne pre mladých ľudí známe prostredie ICQ a Skype.

Aký je stav týchto služieb na Slovensku

Podľa Slovenskej národnej knižnice na Slovensku zatiaľ DRS poskytuje 10 knižníc:

Dá sa povedať, že na slovenské pomery a na to, že služba je takmer nová, je to výborný stav. No knižníc je stále málo napr. v porovnaní s Českou republikou, kde ju poskytuje 45 knižníc a ďaších päť ponúka podobné služby.

Ja som sa pri jej pokusnom využití stretla takmer na 100% s profesionálnym prístupom. Samozrejme, výnimka potvrdzuje pravidlo a na moje prekvapenie, v jednej z najväčších knižníc- v Univerzitnej som sa stretla s riadnym amaterizmom. Keď som sa ich opýtala na prax v tejto oblasti, mysleli si pravdepodobne, že ide o skenovanie (?), a keď som im vysvetlila, o čo ide, napísala mi: “Keď sa opýtate, tak odpovieme... to je všetko... odpoveď môžem aj uverejniť na našom webe... Odpoveď vždy závisí od otázky, takže či bude rozsiahla alebo nie, či bude obsahovať odkazy alebo nie, či bude... či nie... závisí len d otázky :-) Neviem čo viac k tomu napísať.”

U odborných pracovníkov ostatných slovenských knižníc som sa už stretla len s pochopením.


Zo stránky Univerzitnej knižnice UPJŠ v Košiciach

Odozvy používateľov

Podľa štatistík služby QuestionPoint (referenčná služba OCLC Kongresovej knižnice v USA) mali za štyri roky pôsobenia až 130 000 stretnutí, čo už svedčí o nejakej kvalite. Najviac ju využívajú mladí ľudia a prekvapujúco viac mužov ako žien. Najviac otázok dostávajú knižnice z oblasti histórie, vedy a literatúry, najmenej z oblasti záhradkárstva. No pravdu povediac, ani mňa by nenapadlo pýtať sa knižnice, kedy je najlepší čas zasadiť hrášok.:-)

Služba má podľa používateľov mnohé výhody, ale samozrejme aj zopár nevýhod. Kladné odozvy sa týkali rýchleho prístupu k informáciám, ktoré klienti dlho hľadali bez obmedzenia časom a priestorom. Ďalšou výhodou je bezbariérovosť. (Napríklad jeden hluchý pán písal, že je rád, že už nemusí zdržiavať ostatných, keď sa v knižnici snaží dohovoriť) a ľahkého a profesionálneho prístupu. Sťažnosti spočívali v technických problémoch a prílišnej zaneprázdnenosti personálu.

Aj podľa knihovníkov je služba vynikajúcim zdrojom informácií, no sťažujú sa na lenivosť pýtajúcich sa (nikde inde už nehľadajú a hneď sa pýtajú) a nevhodné správanie mladých klientov- študentov. Takže nie že si po prečítaní tohto článku pôjdete vyskúšať knihovnícku trpezlivosť na otázkach typu prečo je citrón žltý. :-)

Pri praxi slovenských DRS sa však zatiaľ knihovníci nestretli s nejakými výstrednejšími otázkami. Pozrela som teda do českých FAQs a až tam som si uvedomila, aký prehľad musia mať jej pracovníci, ak chcú odpovedať na všetky tie otázky. Okrem obyčajných otázok typu „kde nájdem“ tu boli aj otázky zo všetkých odborov. Tak sa stalo, že sa ľudia pýtali na to, aký je rozdiel medzi gyrosom a kebabom, kto chodí prvý hore a kto dolu schodmi, kde kúpiť macesovú múku alebo napríklad ako dlho žije komár.


Ako vidíte, knižnice už nie sú len miestom, kde môžete nájsť len knižky a skriptá, aj to zastaralé. Trendom, ktorý sledujú je sprostredkovanie čo najrelevantnejšej a najkvalitnejšej informácie, čo sa im určite, keď pôjdu takto ďalej, podarí.

Použité a súvisiace linky:

Neprehliadnite: