História prehliadačov - Internet Explorer
Thomas Ulej / 10. 12. 2002, 00:00
www.DISK.sk / Kto by ho už dnes nepoznal - prehliadač, ktorým milióny z nás denne surfujú po internete. Nie vždy tomu ale bolo tak. Ako sa stal z Internet Explorera browser dominujúci na trhu? Ako vyzerali prvopočiatky tohto programu z dielne Microsoftu? Návrat v čase odpovie na všetky otázky...
Ako sa to celé začalo
V čase, keď programátori Microsoftu usilovne pracovali na veľmi dôležitom projekte "Chicago" (neskôr premenovanom na Windows 95), svoju históriu začal písať ďalší legendárny produkt – projekt "O´Hare" (neskôr premenovaný na Internet Explorer). Niesol meno podľa chicagského letiska a už v tom čase bolo jasné aký osud ho postihne: technológia "O´Hare" bude spojená s "Chicagom", pričom spolu vytvoria jeden a ten istý produkt. Myšlienka sa samozrejme naplnila, a to konkrétne v auguste 1995, kedy svetlo sveta uzrel Microsoft Plus! for Windows 95, ktorý už v sebe obsahoval prvú verziu Internet Exploreru nazvanú "Internet Jumpstart Kit".
No i napriek tomu, že Microsoft pre svoj prehliadač zvolil tu najlepšiu možnú stratégiu a každý užívateľ Windowsu mal takto Internet Explorer doslova pod nosom, nepodarilo sa mu ešte užívateľov presvedčiť, aby opustili Netscape, Mosaic, Linx, Operu, či ďalšie vtedy populárne browsere. A tak síce Internet Explorer (ďalej len IE) vlastnilo veľmi veľa ľudí, no nepoužíval ho skoro nik. Veľmi skoro nato, konkrétne v októbri 1995 sa užívatelia dočkali verzie 2.0B1, ktorá pridala podporu pre tabuľky, ale i ďalšie elementy jazyka HTML. Táto verzia však taktiež nedokázala uspokojiť internetových fanúšikov a Microsoftu neostávalo nič iné, ako sa znova zahĺbiť do vývoja a pripraviť takú verziu Internet Exploreru, ktorá by sa dokázala vyrovnať vtedajším štandardom.
Vojna browserov a víťazstvo Microsoftu
Sny Microsoftu sa stali skutočnosťou v júli 1996, kedy bola vydaná tretia verzia ich prehliadača, ktorá priniesla mnoho vylepšení, ako napríklad podporu kaskádových štýlov, Java apletov, ActiveX prvkov, multimédii (audio aj video) a v mnohom sa vyrovnala svojej konkurencii. Do IE boli integrované i ďalšie komponenty, ako Internet Mail, News 1.0, Windows Address Book, neskôr tiež Microsoft NetMeeting a Windows Media Player. "Vojna browserov" sa teda mohla začať. Na celom svete sa strhli diskusie o tom, ktorý prehliadač – IE alebo Netscape – je tým najlepším. Rozhodujúcim faktorom sa ale nakoniec paradoxne nestali schopnosti browsera (i keď aj v nich mal po poslednej verzii IE prevahu), ale cena. Dokým Netscape stál v tej dobe skoro 50$, IE bol ponúkaný zadarmo a tak netrvalo dlho a Netscape začal svoje postavenie strácať, až sa na koňa dostal Microsoft. No ani úspech IE netrval dlho.
Nebezpečné miesto zvané internet
Po pár dňoch totiž začali na povrch vychádzať jeho fatálne bezpečnostné chyby. Už 22. augusta 1996, teda iba 9 dní po vydaní IE sa objavila prvá bezpečnostná diera, ktorá bola nazvaná "The Princeton Word Macro Virus Loophole" (PWMVL). Vďaka nej mohol vírus stiahnuť súbor z internetu a potom ho bez problémov aj spustiť. To však ešte nebolo ani zďaleka všetko. Mesiac čo mesiac internet zachvátili nové a nové správy o chybách v IE a Microsoft pomaly nestíhal vydávať opravy. Už v tejto dobe začínal narastať tlak proti Microsoftu, najmä kvôli jeho čoraz silnejšiemu monopolnému správaniu sa.
Do toho však prišla na jeseň roku 1997 štvrtá verzia IE, ktorá dokázala schopnosti programu zvýšiť tak, ako žiadna verzia predtým a bola najpriamočiarejším dôkazom proklamovaného hesla "správne informácie na správnom mieste v správnom čase", ktoré Microsoft publikoval už v roku 1990, a to v dokumente "Informations at Your Fingertips". Verzia si položila za svoj cieľ zefektívniť prácu najmä týmto trom skupinám užívateľov: firmám a organizáciám, domácim užívateľom a programátorom. IE 4.0 tiež znamenal ďalšie zúženie čiary, ktorá ho oddeľovala od systému. Internet Mail a News boli nahradené Outlook Expressom, pridaný bol Microsoft Chat a Microsoft NetMeeting sa dočkal veľkého upgradu. Ďalšou novinkou bolo pridanie Active Desktop do systému, ktoré ale neskôr kvôli výraznému spomaleniu behu systému nenašlo príliš veľkú obľubu. Ani vďaka spomenutým vylepšeniam, sa však IE nezbavil odporcov. Jeho trvalé vintegrovanie do všetkých systémov bez možnosti odinštalovania prinášalo stále viac a viac kritiky a ani ďalšie hŕby závažných bezpečnostných dier Microsoftu nepridali na sláve.
Potom po trochu dlhšom čakaní prišla 18. marca 1999 na svet aj verzia 5, ktorá síce vychádzala z úspechov tej štvrtej, ale veľa vylepšení nepriniesla. Pridaná bola podpora CSS2, XML/XSL a ďalšie nové technológie, ktoré však priniesli viac problémov ako úžitku. Napriek tomu si túto verziu už v betatestoch stiahlo skoro 2 milióny ľudí. Dnes je práve táto verzia najobľúbenejšou, aj keď od októbra 2001 poznáme už aj šiestu verziu browsera. No i v tomto momente nie je situácia pre Microsoft práve najpriaznivejšia.
Budúcnosť je viac než neistá
I dnes totiž Microsoft v bezpečnosti zlyháva tak, ako sa len dá. Bez mihnutia oka sa dá povedať, že IE je momentálne samá diera. Ale to vonkoncom nie je všetko, čo momentálne trápi Microsoft. Je tu totiž ešte nezanedbateľné množstvo súdnych sporov. Jeden z najzávažnejších sa pritom dotýka aj Internet Exploreru. Firma AOL, terajší vlastník Netscapu ako aj 9 štátov jednohlasne tvrdia, že Microsoft porušil zákony voľnej súťaže, keď do svojho systému vintegroval Internet Explorer a neumožnil jeho odinštalovanie. Žalujúce strany pritom vyžadujú náhradu ušlého zisku a rozhodnutie, podľa ktorého by Microsoft musel vydávať také operačné systémy, ktoré už nebudú obsahovať IE. Na toto rozhodnutie ale Microsoft reaguje argumentom, že IE nemožno vyňať z Windowsov, lebo je priam jeho súčasťou (pozn.redakcie – článok bol napísaný ešte pred rozhodnutím súdov v USA).
Nikto teda nevie, ako sa to môže všetko skončiť, nikto nevie, čo sa stane, ak Microsoft prehrá súdne spory a nebude už môcť šíriť IE vo svojom systéme. Nevie sa ani, aká budúcnosť čaká Mozillu, ktorá už má za sebou dôležitú prvú „ostrú“ verziu 1.0 a jej vývoj začína Microsoftu takpovediac prerastať cez hlavu. Čas nám snáď odpovie na všetky otázky.
Zdroj: článok pôvodne vyšiel v časopise PCRevue
Thomas Ulej
tomas@disk.sk
Autor článku je šéfredaktorom DISK.SK.