Ako sa správať na internete - E-mailová komunikácia

Thomas Ulej  /  20. 11. 2002, 00:00

DISK.SK / V minulosti bolo nenodržovanie etikety v spoločenskom správaní považované za znak menejcennosti. Dnes s podobným problémom bojuje aj internet - denne po ňom prúdia milióny ľudí a nie všetci sa vedia správať naozaj na úrovni. Ak ním nechcete patriť, mali by ste ovládať sieťovu etiketu, alebo jednoducho netiketu. Nasledujúca séria článkov by vám mala objasniť každú otázku...

Netiketa vznikla z podnetu užívateľov internetu, neratifikovala ju žiadna vláda, ani žiadna iná organizácia – nedodržovanie ktoréhokoľvek z jej bodov preto nie je skutkom proti zákonu, ale „len“ proti etike. Celá myšlienka tohto súboru rád a odporúčaní, ako sa správať v sieti, je teda založená na dobrovoľnosti. Ak sa ňou rozhodnete riadiť, nielenže vzbudíte u ostatných užívateľov dôveru a získate si ich náklonnosť, ale vynútite si rovnaké správanie aj z ich strany. Na internete totiž platí oveľa viac ako inde, že „čo nechceš, aby robili iní tebe, nerob ani ty im“. Treba pamätať, že v online svete sme si všetci rovní a akékoľvek praktiky použité proti niekomu, môžu byť rovnakým spôsobom aplikované aj na nás.  

Slovo Netiketa je doslovným prekladom anglického idiomu Netiquette - čiže sieťová etiketa. Na internete pod týmto kľúčom nájdeme niekoľko dlhočizných, formálne odlišných dokumentov, ktoré sú však po obsahovej stránke skoro identické. Nasledujúca séria článkov nebude rovnako obsiahla, pokúsi sa však aspoň v skratke vystihnúť podstatu problému. Pre záujemcov o podrobnejšie informácie vždy uvedieme niekoľko linkov na dokumenty, ktoré netiketu študujú podrobnejšie.

Netiketa v e-mailovej komunikácii

Všetky zásady, ktorými sa musíme riadiť pri posielaní mailov vychádzajú z jedného jediného špecifika - ceny. Mnohí z nás totiž za internet platia stále počtom impulzov, ktoré na ňom trávia – a tak hoci priamo neplatíme za žiaden elektronický list, cenu za jeho stiahnutie, či odoslanie už vyčísliť môžeme – čo má v praxi za následok, že prepočítane do korún platí rovnosť medzi autorom a čitateľom mailu. Staré klasické: „keď už píšem, tak už píšem“ tu teda neplatí. Stručnosť je hlavnou vlastnosťou mailovej komunikácie.

Pri písaní mailu je dôležité, aby sme správne vypĺňali hlavičky. Často sa môžeme stretnúť s mailami s nesprávnym predmetom (subjectom). Užívatelia tu píšu niečo ako: „Prosba“ alebo „Pomôžte mi“. Z takýchto Subjectov ale príjemca len ťažko na prvý pohľad určí, o čo máte v skutočnosti záujem. Riskujete tak, že váš mail zapadne v schránke pre nedostatok záujmu zo strany príjemcu. Oveľa lepšie je do predmetu správy uviesť bližší opis problému, pritom ale nezachádzať do úplných podrobnosti. Niekedy je to dosť ťažké, akousi pomôckou nech vám je fakt, že každý Subject mailu by mal mať maximálne 60-70 znakov. Za bežnú sa považuje hodnota 30. Ďalšou dobrou zvyklosťou, je používať tzv. „informačné skratky“. Ak na začiatok kolónky predmet uvediete „?“ alebo „Q“, každý bude hneď vedieť, že v maile kladiete otázku resp. máte s niečím problém. Pri odpovedi na predchádzajúci list použite skratku „RE:“, keď „posúvate“ celé znenie listu inej osobe zase uveďte „FWD:“. Opätovne poslané listy označte informáciou „AGAIN:“.

V prípade, že mail posielate viacerým ľuďom naraz, musíte dodržovať práva každého z nich. Do hlavičky „To“ píšte mailové adresy tých príjemcov, ktorých sa list bezprostredne týka – vo väčšine prípadov od nich de facto čakáte priamu odpoveď. Ak má mať list pre niekoho iba informačnú hodnotu a nevyžaduje sa od neho žiadna reakcia, uveďte ho do „Cc“. „Bcc“ používajte iba v prípade, že človek nemá nič spoločné s nikým v kolónkach „To“ a ani „Cc“. Ak si hocikto zo zoznamu príjemcov nepraje, aby ostatní vedeli o jeho mailovej adrese, taktiež použite „Bcc“. Nerešpektovanie osobnej vôle hocikoho z internetovej obce je hrubým prehreškom proti netikete.

A to sme sa už dostali priamo k telu mailovej správy – nezabudnite, že nemá mať viac ako 60 kB. Ak chcete poslať väčšiu prílohu, požiadajte o súhlas príjemcu. Povedzme si ale najskôr niečo o automatických podpisoch. Tieto sú dnes veľmi využívané a zvláda ich skoro každý mailový program. Netiketa o nich hovorí, že sú v poriadku - avšak všetkého veľa škodí. Vyvarujte sa dlhým podpisom, štyri riadky textu úplne stačia. Buďte tiež opatrní, čo si do takéhoto podpisu dáte. Je jedno, či Váš podpis tvorí ASCII kresba, výrok slávnej osobnosti, či mailová adresa, na ktorú môže dotyčná osoba odpovedať - to všetko je úplne v poriadku. Dajte si ale pozor na osobné údaje. Zveriť hocikomu do svojich rúk vašu celú adresu, telefónne čísla domov i do práce, či dokonca osobné údaje ako rodné číslo, alebo číslo občianskeho preukazu – to už je trúfalosť najvyššieho stupňa. Tu sa držte pravidla nezverejňovať to, čo druhý nepotrebuje a vyhnete sa všetkým problémom.

HTML maily posielajte len v nevyhnutných situáciách. Tento štýl písania správ nie je vôbec štandardom a rôzne zvýrazňovania textu, či farebné odlišovania už vonkoncom neprichádzajú do úvahy, iba ak po dohode s príjemcom. Tučné písmo sa dá nahradiť hviezdičkami („*tučné*“), kurzíva dolnou pomlčkou („_kurzíva_“). Ak váš program nevie sám rozdeľovať riadky, odsadzujte ich sami – spravidla sa na jeden riadok nepoužíva viac ako 65-70 znakov. Keď odpovedáte na mail, nebojte sa citovať vyjadrenia druhej osoby. Necitujte však celú správu, ale vyberte iba tú časť, o ktorej máte chuť polemizovať. Absolútne neprípustné by bolo odcitovať celú správu a na záver napísať: „Súhlasím“. Samostatnú kapitolu tvorí diakritika. Tu sa názory, i čo sa týka jednotlivých dokumentov ohľadom Netiquette, rôznia. V zásade ale platí, že na ňu treba zabudnúť pri komunikácii so zahraničím. Ak je bezprostredne nutná, môžete ju obísť podľa vzoru nasledujúceho zápisu slova Tomáš: „Tomaas ~“. Čo sa týka domácich mailov, tu je situácia prípustná, pokiaľ sú na ňu na druhej strane pripravení (poväčšine to tak býva). Ak chcete, aby sa vám ľudia nebáli písať maily s mäkčeňmi a dĺžňami, obohaťte svoj podpis o zázračnú vetu: „Môžete mi písať maily v kódovaní ISO-8859-2“. Rovnako, ak podobný text objavíte v mailoch ľudí, s ktorými komunikujete, nemusíte mať obavy. Ak si nie ste istý, pokojne sa dotyčného na to spýtajte (v tejto správe radšej diakritiku nepoužite). Ak odpovie kladne, vaša komunikácia môže bez obáv nadobudnúť aj tento rozmer.

Veľmi zaujímavou a taktiež dôležitou je oblasť vyjadrovania pocitov cez maily. Aby nedošlo k nedorozumeniam v zlom výklade tónu, akým ste svoje myšlienky vkladali do listu, zaviedlo sa niekoľko tzv. „smajlíkov“. Tu si ale tiež musíte dať pozor – napríklad milý úsmev - „:-)“ - sa dá vyložiť aj ako sarkazmus a veselý smiech – „:-D“ – sa dá rovnako prezentovať aj ako pohŕdaný výsmech. Snažte sa teda vášmu prejavu dávať taký význam, aby za každým druhým slovom nemusel nasledovať „smajlík“. Niekedy je dokonca lepšie za vetu, ktorá bola myslená ironicky a príjemcu mala len pobaviť, o tom uviesť aspoň náznak, napríklad: „Ale teraz už vážne...“. Smajlíky teda pokojne používajte, ale nikdy sa na ne príliš nespoliehajte. Ak ste príliš nahnevaní, najlepšie je počkať chvíľu a až potom napísať mail. Vyhnete sa zbytočným osobným hádkam medzi vami a dotyčnou osobou. Nikdy nepíšte vulgárne maily a nikdy nepoužívajte veľké písmená, iba ak na zvýraznenie jedného slova, v žiadnom prípade ale nemožno takto napísať celú správu - ľudia si o vás budú myslieť, že na nich kričíte. Ak sa ale potrebujete naozaj z niečoho vykričať, skúste svoje emócie od ostatného textu oddeliť pomocou . Ľuďom tak naznačíte, že napriek emóciám si dokážete udržať nadhľad a ich reakcie nebudú zďaleka tak kritické a hanlivé.

A na záver ešte pár dôležitých rád: Nikdy (opakujem nikdy) nerozosielajte spam a nešírte reťazové maily. Tieto úkony sa nielenže hrubo priečia so zásadami netikety, kvôli ním sa dokonca môžete dostať aj do „potýčky“ so zákonom štátu, v ktorom žijete. A predsa tu je ešte niečo – pred odoslaním svoj mail riadne skontrolujte, neverili by ste, koľko chýb v ňom napriek vašej snahe ostalo :-)

Záverečné slovo

Ak ste sa dočítali až sem, máte už asi základný prehľad o tom, čo si môžete a naopak, čo nemôžete dovoliť v mailovej komunikácii. Na záver vás ale sklamem – je veľa ľudí, ktorí tieto pravidlá hrubo porušujú. Nebuďte k ním zlí, naopak oboznámte ich s netiketou – napríklad aj uverejnením linku na tento článok :-). To, že vy už so slušnosťou máte skúsenosti neznamená, že sa nenájde niekto kto o nej nepočul. Predpokladať teda, že netiketu každý pozná a že ju nedodržuje úmyselne, je veľmi úzkoprsé a neobjektívne. Na záver prikladám niekoľko stránok, ktoré sa problémom netikety zaoberajú podrobnejšie. Z niektorých som aj ja čerpal pri písaní tohto článku...

www.faqs.org/rfcs/rfc1855.html
www.geocities.com/SouthBeach/Breakers/5257/Chatet.htm
www.mizoch.net/zavinac/netiketa.html
www.fau.edu/rinaldi/netiquette.html

Thomas Ulej
tomas@disk.sk

Autor článku je šéfredaktorom DISK.SK.

Neprehliadnite: