Chatboty - (ne)inteligentní priatelia

Martin Šajna  /  13. 10. 2006, 00:00

Môžete si ich predstaviť ako deti, ktoré treba naučiť všetkému novému. Neskôr však začnú, oni učiť vás. Dnešné chatboty sú zatiaľ na nízkej úrovni, ale majú sľubnú budúcnosť. Ak sa chcete dozvedieť viac prečítajte si celý článok.

Moje predstavy

V tejto dobe, kedy sme zahltený novými technológiami, neraz premýšľam (myslím to vášne, že premýšľam :) o tom, aké by to bolo mať vlastného robota. V tejto chvíli myslím skôr na internetových chatbotov. Nebolo by fajn, ak by my na bežné povinnosti postačilo jedno okno, prípadne jeden tab? Teda aspoň pre mňa áno. Rozhodne si viem predstaviť takýto rozhovor:

Užívateľ: „Ahoj, mám nejaké nové e-maily?“
Robot: „Čau. Áno máš dva nové e-maily. Mám ti ich prečítať?“
Užívateľ: „Nemusíš, stačí ak my povieš od koho sú.“

Pre niekoho to môže byť príliš futuristická predstava. Pre niekoho zase celkom reálne. Ako v seriáli Red dwarf (Červený trpaslík), kde celú vesmírnu loď riadi centrálny počítač Holly. Rozpráva, rozumie, vtipkuje, číta, hrá šachy atď. Tak isto VIKI z filmu I, Robot (Ja, Robot – podľa poviedok Isaaca Asimova). Ona tiež dokázala komunikovať, myslieť.

Podobný robot by mohol pomáhať hľadať informácie na internete. Nemyslím ako Google, skôr ako katalógový vyhľadávač. Vezmime si takúto situáciu; v jednej chvíli by sa ho niekto spýtal, či nepozná stránku (napríklad) o papagájoch. On odpovie, že zatiaľ nie, ale že to môže zistiť. Opýta sa na to iného užívateľa. Prípadne mu o takejto stránke už niekto skôr povedal.

Samozrejmosťou je, že môže byť aj ženského pohlavia. Bude môcť radiť ohľadom módy. Nové trendy by si mohla prečítať niekde na internete. Sám som optimista, a preto verím, že poradí aj v oblasti lásky ;).

Takéto roboty sú vlastne len počítačové programy. A ako také ešte dlho nebudú mať city a emócie. Pre začiatok postačí, ak sa bude učiť. Ako mladší som si prestavoval, že každý deň prídem domov a to čo sme sa učili v škole naučím môjho robota. Neskôr, napríklad pred písomkou, by som si mohol látku opakovať spolu s ním. Dával by mi otázky, a ak by som nevedel odpoveď, napovedal by mi a tak podobne.

Tvorcovia takýchto robotov by sa mali zaoberať najmä porozumením. Nedokážem vysvetliť ako to, že na otázku vieme odpovedať, že vieme aké slová použiť a ako ich spájať, aby vznikla pochopiteľná veta. Ako to robíme? Vezmime si takú Alice, ktorá patrí v mojej terminológii k tzv. slovnikovým chatbotom. Teda máme jednu vetu a na tú existuje niekoľko odpovedí. Ak takúto vetu nepozná, dokáže sa opýtať s použitím niektorej časti vety. Napríklad:

Užívateľ: Ja sa dnes cítim unavene.
Alice: Prečo sa ty dnes cítiš unavene?



Trocha vedy

Turingov test (nazvaný podľa jeho tvorcu, Alana Turinga) je pokus, ktorý ma preveriť, či sa nejaký systém umelej inteligencie chová inteligentne. Inteligenciu ide len ťažko definovať a preto test používa porovnanie s človekom.

Prebieha tak, že do jednej miestnosti umiestnime jednak testujúceho, jednak predmet skúmania (napr. počítač s príslušným programom) a nejakého ďalšieho človeka. Testujúci potom kladie otázky a dáva ich do druhej miestnosti. Tam na nich podľa náhody odpovie buď človek alebo program. Odpoveď sa potom podá naspäť testujúcemu (napríklad na papieri) a pokiaľ on nedokáže rozpoznať, či odpovedal počítač alebo človek, potom táto umelá inteligencia splňuje Turingov test.

Proti je argument čínskej izby. Myšlienkový pokus, ktorého cieľom je ukázať, že samotná schopnosť zmysluplne odpovedať na položené otázky (hlavný princíp testu) nie je dostatočnou pre preukázanie schopnosti porozumenia.

Predstavte si izbu, v ktorej je jeden človek, naplnenú množstvom čínskych textov. V nich sa hypoteticky nachádza každá zmysluplná veta tohto jazyka. Tomuto človeku podáme písomne otázky a on je schopný v tejto “knižnici“ nájsť výskyt otázky a prostým opísaním časti kontextu vytvoriť zmysluplnú odpoveď, ktorú vráti von. Človek vonku by sa mohol domnievať, že ten vnútri čínštine bez problémov rozumie. A takúto činnosť by mohol, kľudne vykonávať aj počítač.

Rozhodujúcim problémom je, že všetky vety, ktoré chatbot používa vymyslel autor. Prejde ešte niekoľko rokov alebo desaťročí, kým roboty budú tvoriť odpovede (otázky) podľa seba. Lebo čo máme z vtipu, ktorý sme do pamäte robota dali sami? Zasmejeme sa na ňom?

Súvisiace odkazy:

http://en.wikipedia.org/wiki/Chatbot
http://sk.wikipedia.org/wiki/Turingov_test

Chatboty:

A.L.I.C.E. - http://www.pandorabots.com/pandora/talk?botid=f5d922d97e345aa1
George - http://www.jabberwacky.com/
Joan -  http://www.jabberwacky.com/chat-joan


Martin Šajna
alias artii [artii(at)post.sk]

Neprehliadnite: