Ako som v minulej časti sľúbil, dnes sa pozrieme na zúbok poliam a ukážeme si, ako využiť smerníky pri práci s nimi. Opäť nebudú chýbať príklady, ktoré Vám všetko názorne vysvetlia.
Základné vlastnosti polí
Definícia poľa: int pole[10] - pole celých čísel float pole[10] - pole reálnych čísel Príklad 1: #include<stdio.h>
int main(void)
{
int i;
int pole[10]; //vytvoríme si pole 10 čísel
printf("A toto mame v poli(aj ked sme tam nic nedali}n");
for(i = 0;i<=9;i++)
{
printf("%dn",pole[i]);
};
getchar();
}Príklad 2 ukazuje inicializáciu poľa pri definícii.
Príklad 2:#include<stdio.h>
int main(void)
{
int i;
//vytvoríme si pole 10 čísel a niečo si tam vložíme
int pole[10] = { 1,2,3,4,5,6,7,8,9,10 };
printf("A toto mame v polin");
for(i = 0;i<=9;i++)
{
printf("%dn",pole[i]);
};
getchar();
}Pole je množina prvkov
rovnakého typu. Prvky môžu byť buď
základného typu (v našom prípade int) alebo
štruktúrovaného typu. Samotné pole je
štruktúrovaný údajový typ. Základné pole je
jednorozmerné. Viacrozmerné polia si predstavíme ako polia polí. Polia sa
indexujú od 0!!! Príklad 3: viacrozmerné pole#include<stdio.h>
int main(void)
{
int i,j;
//vytvoríme si pole 3*3 čísel a niečo si tam vložíme
int pole[3][3]; // pole polí
for(i = 0;i<3;i++) // indexácia od 0 !!!
{
printf("nZadajde 3 cisla do %d.riadkun",i+1);
for(j = 0;j<3;j++) // indexácia od 0!!!
{
printf("nZadajde %d.cislo.",j+1);
scanf("%d",&pole[j][i]);
// zadávame prvok v i- tom riadku na j- tej pozícii
}
};
printf("Vytvorena matica = pole poli,2rozmerne pole:n");
for(i = 0;i<3;i++)
{
for(j = 0;j<3;j++)
{
printf("%d ",pole[j][i]); //jednoduchý výpis
};
printf("n");
};
getchar();
getchar();
}Prerobíme príklad 3 pomocou smerníkov:
#include<stdio.h>
int main(void)
{
int i,j;
//vytvoríme si pole 3*3 čísel a niečo si tam vložíme
int pole[3][3];
for(i = 0;i<3;i++)
{
printf("nZadajde 3 cisla do %d.riadkun",i+1);
for(j = 0;j<3;j++)
{
printf("nZadajde %d.cislo.",j+1);
scanf("%d",(pole[j] + i) );
// Zaujímavé? Ja si myslím, že áno.
}
};
printf("Vytvorena matica = pole poli,2rozmerne pole:n");
for(i = 0;i<3;i++)
{
for(j = 0;j<3;j++)
{
printf("%d ",*(pole[j] + i));
};
printf("n");
};
getchar();
getchar();
}Ak sme si všimli, tak máme ekvivalentné výrazy
: &pole[j][i] = pole[j] + i;
pole[j][i] = *(pole[j] + i);Ak si však myslíte, že sú to jediné ekvivalentné výrazy, tak ste na veľkom omyle:
&pole[j][i] = pole[j] + i = *(pole + j) + i
pole[j][i] = *(pole[j] + i) = *((*(pole+j))+i)
Meno poľa je symbolická
konštanta, ktorej hodnota je smerník na umiestnenie prvého prvku poľa. Preto pre názov poľa môžeme využiť „kúzla“ so smerníkmi. Chcem zvýrazniť, že je to konštanta a tak sa k nej treba aj správať!
Neodporúčam robiť takéto krkolomné zápisy. Ľutujem toho človeka, ktorý by to potom musel lúštiť v kóde. Použite iba ak chcete niekomu „prisladiť život“. Zadajme si však úlohu!
Úloha:Vytvorme program na nájdenie maximálneho prvku poľa:
#include<stdio.h>
int main(void)
{
int i,j;
int pocet;
int max;
int pole[100]; //predpokladáme, že maximum bude 100 čísel
//vypýtame si počet zadávaných čísel
printf("Zadajte pocet zadavanych cisel: ");
scanf("%d",&pocet);
//načítame a uložíme jednotlivé čísla do pola
for(i = 0;i<pocet;i++)
{
printf("Zadajte %d. prvok pola: ",i+1);
scanf("%d",&pole[i]); //teraz prístup cez index
}
//jednoduchý cyklus na nájdenie maxima
max = pole[0];
for(i = 1;i<pocet;i++)
{
if (max<pole[i])
{
max = pole[i];
};
};
printf("n Maximalny prvok je : %d",max);
getchar();
getchar();
} A teraz príklad cez smerníky:
#include<stdio.h>
int main(void)
{
int i,j;
int pocet;
int* max; // pozor!!! Tu je smerník!
int pole[100]; //predpokladáme, že maximum bude 100 čísel
//vypýtame si počet zadávaných čísel
printf("Zadajte pocet zadavanych cisel: ");
scanf("%d",&pocet);
//načítame a uložíme jednotlivé čísla do pola
for(i = 0;i<pocet;i++)
{
printf("Zadajte %d. prvok pola: ",i+1);
scanf("%d",pole+i); //teraz prístup cez smerníkovú aritmetiku
}
//jednoduchý cyklus na nájdenie maxima
max = pole; //zmena!!!
for(i = 1;i<pocet;i++)
{
if (*max<pole[i]) //aj tu sa porovnávajú hodnoty!!!
{
max = pole+i;
};
};
printf("n Maximalny prvok je : %d",*max);
getchar();
getchar();
}Odporúčam si pozrieť obidve riešenia a porovnať ich. Zmeny sú len jemné. Všimnite si riadok, ktorý sa zmenil z
max = pole[i]
na
max = pole + i
. V prvom prípade sa ukladá len hodnota prvku, kým v druhom získavame hodnotu adresy!
Úloha pre budúcnosť
Zmeňte riešenie so smerníkom, tak aby sa vypísalo cele pôvodné pole. Potom zmeňte maximálny prvok na 0 a vypíšte len prvky za maximálnym prvkom aj so zmeneným maximálnym prvkom.
Riešenie uvediem v ďalšom dieli, opäť sa naučíme niečo nové o smerníkoch (ach nekonečná to téma).
Do skompilovania v ďalšej časti!
Neprehliadnite: