Coface: Najrizikovejšie odvetvie v krajinách strednej a východnej Európy je dlhodobo veľkoobchod
Tlačový servis / 22. 06. 2006, 12:27
V krajinách strednej a východnej Európy bolo minulý rok 17 767 insolventných podnikov riešených podľa príslušných konkurzných zákonov. Z toho v 14 304 prípadoch bol vyhlásený konkurz.
V ostatných prípadoch bola platobná neschopnosť riešená vyrovnaním alebo konkurz nemohol byť vyhlásený pre nedostatok majetku podniku. Počet všetkých insolventných podnikov sa zvýšil medziročne o päť percent. Počet vyhlásených konkurzov o deväť percent. Vyplýva to zo záverov analýzy spoločnosti Coface Central Europe.
Spoločnosť vykonáva analýzu pravidelne. Pre medziročné porovnanie výsledkov sú do nej zaradené rovnaké krajiny: Poľsko, Česká republika, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko, Chorvátsko, Rumunsko a Bulharsko. Počet konkurzov a insolventných podnikov sa vyvíja v každej krajine rozdielne. Nemožno hovoriť o jednotnom trende v zmene počtu. V niektorých krajinách došlo k poklesu o 40 percent, v niektorých napríklad na Slovensku k nárastu o 65 percent. Vývoj teda v každej krajine určujú regionálne podmienky vývoja ekonomiky ale i stav konkurznej legislatívy. Coface Central Europe podrobne sleduje vývoj konkurzov podľa odvetví v jednotlivých krajinách. Analýza teda podrobne hodnotí podiel konkurzov v jednotlivých odvetviach na celkovom počte konkurzov, ale i podiel konkurzov v jednotlivých odvetviach na celkovom počte podnikov. Teda rizikovosť odvetvia. Tu sa na rozdiel od porovnania celkového počtu objavujú charakteristiky, ktoré sú spoločné pre všetky krajiny regiónu.
Vo všetkých krajinách je napríklad najrizikovejším a najviac turbulentným odvetvím veľkoobchod. Tvorí jednu pätinu podnikov neschopných plniť svoje záväzky. Veľkoobchody pritom predstavujú len sedminu všetkých podnikov v hodnotených krajinách. V tomto odvetví teda predstavujú insolventné podniky najväčší podiel na počte podnikov v branži. Na opačnej strane sa nachádza maloobchod. Predstavuje síce druhú najväčšiu skupinu podnikov s platobnými problémami, vzhľadom k počtu, jedna pätina všetkých podnikov, nevyznieva pomer insolventných firiem pre toto odvetvie vôbec nepriaznivo. Maloobchod tak patrí medzi najstabilnejšie a najbezpečnejšie odvetvia.
Minulý rok došlo v regióne strednej a východnej Európy k zhoršeniu platobnej morálky v stavebníctve. Počet platobne neschopných podnikov sa zvýšil o dve pätiny. Z tejto tendencie sa ale vymyká Slovensko, kde si stavebníctvo naďalej udržiava dobrú disciplínu úhrady záväzkov. Podobný vývoj vo všetkých krajinách je textilnom priemysle, kde domáce podniky musia čeliť konkurencii z Ázie a v spracovaní potravín a nápojov, kde sa podniky musia prispôsobiť hygienickým normám Európskej únie. Z analýzy sú zrejmé rozdiely v stave inštitucionálneho a legislatívneho zabezpečenia riešenia platobnej neschopnosti podnikov medzi jednotlivými krajinami. Napríklad v Poľsku, kde sa nachádza viac ako polovica všetkých firiem regiónu, bola minulý rok zaregistrovaná len polovica insolventných spoločností v porovnaní so Slovenskom. Tu je ale viac ako osem krát menej firiem. Systém konkurzov teda nemožno teda v Poľsku označiť za fungujúci. Niektoré krajiny, napríklad Bulharsko, stále čakajú na fungujúcu legislatívu. Niektoré zas sužuje nevhodné ekonomické prostredie. Napríklad stavebníctvo v Maďarsku. Stupeň rozvoja konkurznej legislatívy priamo závisí od členstva, prípadne prípravy na členstvo v Európskej únii.
Slovensko dopadlo v prehľade minuloročného vývoja aj dobre aj zle. Rastúci počet vyhlásených konkurzov svedčí o vyššej dôvere v konkurz ako nástroj uspokojenia pohľadávok nezaplatených dlžníkom. Vyšší počet návrhov na konkurz zamietnutých pre nedostatok majetku ale naznačuje podniky v zlom finančnom stave.
Spoločnosť vykonáva analýzu pravidelne. Pre medziročné porovnanie výsledkov sú do nej zaradené rovnaké krajiny: Poľsko, Česká republika, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko, Chorvátsko, Rumunsko a Bulharsko. Počet konkurzov a insolventných podnikov sa vyvíja v každej krajine rozdielne. Nemožno hovoriť o jednotnom trende v zmene počtu. V niektorých krajinách došlo k poklesu o 40 percent, v niektorých napríklad na Slovensku k nárastu o 65 percent. Vývoj teda v každej krajine určujú regionálne podmienky vývoja ekonomiky ale i stav konkurznej legislatívy. Coface Central Europe podrobne sleduje vývoj konkurzov podľa odvetví v jednotlivých krajinách. Analýza teda podrobne hodnotí podiel konkurzov v jednotlivých odvetviach na celkovom počte konkurzov, ale i podiel konkurzov v jednotlivých odvetviach na celkovom počte podnikov. Teda rizikovosť odvetvia. Tu sa na rozdiel od porovnania celkového počtu objavujú charakteristiky, ktoré sú spoločné pre všetky krajiny regiónu.
Vo všetkých krajinách je napríklad najrizikovejším a najviac turbulentným odvetvím veľkoobchod. Tvorí jednu pätinu podnikov neschopných plniť svoje záväzky. Veľkoobchody pritom predstavujú len sedminu všetkých podnikov v hodnotených krajinách. V tomto odvetví teda predstavujú insolventné podniky najväčší podiel na počte podnikov v branži. Na opačnej strane sa nachádza maloobchod. Predstavuje síce druhú najväčšiu skupinu podnikov s platobnými problémami, vzhľadom k počtu, jedna pätina všetkých podnikov, nevyznieva pomer insolventných firiem pre toto odvetvie vôbec nepriaznivo. Maloobchod tak patrí medzi najstabilnejšie a najbezpečnejšie odvetvia.
Minulý rok došlo v regióne strednej a východnej Európy k zhoršeniu platobnej morálky v stavebníctve. Počet platobne neschopných podnikov sa zvýšil o dve pätiny. Z tejto tendencie sa ale vymyká Slovensko, kde si stavebníctvo naďalej udržiava dobrú disciplínu úhrady záväzkov. Podobný vývoj vo všetkých krajinách je textilnom priemysle, kde domáce podniky musia čeliť konkurencii z Ázie a v spracovaní potravín a nápojov, kde sa podniky musia prispôsobiť hygienickým normám Európskej únie. Z analýzy sú zrejmé rozdiely v stave inštitucionálneho a legislatívneho zabezpečenia riešenia platobnej neschopnosti podnikov medzi jednotlivými krajinami. Napríklad v Poľsku, kde sa nachádza viac ako polovica všetkých firiem regiónu, bola minulý rok zaregistrovaná len polovica insolventných spoločností v porovnaní so Slovenskom. Tu je ale viac ako osem krát menej firiem. Systém konkurzov teda nemožno teda v Poľsku označiť za fungujúci. Niektoré krajiny, napríklad Bulharsko, stále čakajú na fungujúcu legislatívu. Niektoré zas sužuje nevhodné ekonomické prostredie. Napríklad stavebníctvo v Maďarsku. Stupeň rozvoja konkurznej legislatívy priamo závisí od členstva, prípadne prípravy na členstvo v Európskej únii.
Slovensko dopadlo v prehľade minuloročného vývoja aj dobre aj zle. Rastúci počet vyhlásených konkurzov svedčí o vyššej dôvere v konkurz ako nástroj uspokojenia pohľadávok nezaplatených dlžníkom. Vyšší počet návrhov na konkurz zamietnutých pre nedostatok majetku ale naznačuje podniky v zlom finančnom stave.