Komentár: 40 tisíc nových prípojok rýchleho Internetu nebude
Filip Valašek / 01. 03. 2006, 00:00
V poslednej dobe sa vcelku intenzívne debatuje o novom projekte Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií. Existujú rôzne úvahy o tom, či je tento projekt dobre pripravený alebo zle pripravený. Niektorí zasa namietajú proti jeho diskriminačnému charakteru. Ja si myslím, že je úplne zbytočný bez ohľadu na jeho podmienky. A pokúsim sa vysvetliť aj prečo.
Otvorený list MDPT
Na internetovej stránke SKFREE je zverejnený otvorený list ministerstvu, v ktorom lokálni provideri žiadajú ministerstvo, aby projekt prehodnotilo. Sporná banková záruka jeden milión korún sa im zdá byť vysoká a nepáči sa im ani obmedzenie rýchlosti pripojenia a tiež vylúčenie z projektu rodín bez detí a ľudí, ktorí nespadajú do vekového intervalu od 15 do 25 rokov.
K tomuto listu sa pridalo niekoľko lokálnych poskytovateľov pripojenia a nie je dôležité ani tak, koľko ich bolo. Podstatný je ich pocit, že si ich nikto pri tomto projekte nevšimol a možno si ani neuvedomil ich existenciu.
Penetrácia Internetu sa nezvýši
Cieľom projektu je zvýšiť penetráciu Internetu na Slovensku. Práve to, že sa jedná o Slovensko ma privádza tak trochu k pochybnostiam. Sme vynaliezavý národ a každý sa bude snažiť „oklamať“ podmienky projektu, len aby získal lacnejší Internet.
Ak si prečítate výzvu ministerstva pre providerov, tak tam nájdete zaujímavú definíciu Žiadateľa:
„Žiadateľ je fyzická osoba (nepodnikateľ), ktorá je občanom Slovenskej republiky, vo veku od 15 do 25 rokov vrátane, má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a nemá na adrese trvalého bydliska zriadené pripojenie do internetu podľa podmienok Projektu. V prípade, že fyzická osoba nie je plnoletá, musí byť zastúpená zákonným zástupcom.“
Zaujímavá je hlavne druhá časť prvej vety. Podľa tej je žiadateľ ten, kto nemá na adrese trvalého bydliska zriadené pripojenie do Internetu podľa podmienok Projektu. Ja osobne nepoznám nikoho, kto by podľa tohto projektu mal pripojenie. Na internetovej stránke ministerstva je táto podmienka preformulovaná a hovorí sa tam už iba o rýchlosti. Takže podľa toho žiadateľ nesmie mať na adrese trvalého bydliska zriadené pripojenie na internet s prenosovou rýchlosťou presahujúcou 512/128 kbit/s. Opäť drobná chybička. V definícii služby, ktorá je podporovaná je určená minimálna rýchlosť a nie presahujúca. Podľa tohto by každý, kto má Internet rýchlejší ako 512/128 kbps, nemal nárok na príspevok. A čo s vlastníkmi pripojenia 512/128 kbit/s? Nič. Podľa tejto chybičky majú aj oni nárok na príspevok, ale paradoxne aj na ich doterajšiu rýchlosť 512/128 kbit/s.
V každom prípade ľudia, ktorí majú dnes pomalšie pripojenie ako 512 kbps, podporu môžu dostať a tí ktorí majú rýchlejšie, tak nie. Skúste sa vžiť do úlohy človeka, čo má dnes pripojenie na Internet rýchlejšie ako 512 kbps a od poskytovateľa, od ktorého ministerstvo nikdy nezistí, že ten človek ho má pripojené. A keby aj zisťovalo, tak ho vlastne ani nemusí mať, lebo sa to vždy nejako dá vybaviť. Obzvlášť keď ide o lokálneho providera, ktorý je možno aj susedom toho zákazníka.
Práve toto je asi najslabšie miesto celého projektu, ktoré sa nedá nijak rozumne vyriešiť. Vždy to bude z veľkej časti o ľuďoch, ktorí Internet majú.
Prihlásilo sa 59 providerov
Prihlášku a žiadosť o uzatvorenie zmluvy s ministerstvom poslalo 59 providerov, z ktorých dvaja nesplnili podmienky. Podľa našich informácií sa do projektu prihlásilo asi okolo 40 spoločností, ktoré založili svoju činnosť spočiatku na poskytovaní pripojenia WiFi. Dnes už množstvo z nich buduje optické siete a snažia sa vytvárať na danom území istú konkurenciu štandardným „zabehnutým“ spoločnostiam. Niektorí z nich už dostali v týchto dňoch od ministerstva návrh zmluvy. Ako budú schopní obstáť v boji o zákazníka, to ukáže čas.
Podľa ďalších informácií sa v piatok 24.2. o 15:00 mal na stránkach ministerstva objaviť zoznam providerov, ktorý sa chcú zapojiť do projektu, nakoniec sa tam objavil iba oznam.
Má to vôbec zmysel?
Behom pol roka uzatvorí 40 tisíc študentov zmluvy s poskytovateľmi. Treba si však uvedomiť, že to, čo znamená dnes 512 kbps, nemusí byť po uplynutí 24 mesačnej viazanosti nič. V poslednej dobe zažívame zvyšovanie rýchlostí skoro všetkých služieb. Ťažko povedať, či tí ktorí vyhrajú v boji o vysnívaný Internet pre vzdelávanie, sú šťastlivci alebo chudáci. Lebo nikto im nezaručí, že ich služba bude držať krok s ostatnými.
Asi nikto nepochybuje o tom, že celé toto divadlo je iba predvolebná kampaň. A všetko sa pokazilo aj tým, že máme predčasné voľby a vzniká istá časová tieseň. A v každom systéme, výnimkou nie je ani ministerstvo, sa skracovaním času potrebného na vykonanie úlohy zvyšuje pravdepodobnosť poruchového stavu.
Namiesto toho, aby sa podporovalo vzdelanie, podporuje sa Internet pre vzdelávanie. Namiesto toho, aby sa podporoval rozvoj trhu, trh sa deformuje. Som definitívne presvedčený, že Akčné plány v súvislosti s Lisabonskou stratégiou zostanú v dohľadnej dobe iba snom a k USA a Japonsku sa EÚ nepriblíži, ani keby zastavili. V našich slovenských akčných plánoch, ktoré schválila vláda je viacej omnoho dôležitejších úloh. Z týchto kľúčových dokumentov sa však stal trhací kalendár, z ktorého vytrhneme to, čo je najmenej náročné len aby mohli zo seba robiť politici na verejnosti spasiteľov.
Na internetovej stránke SKFREE je zverejnený otvorený list ministerstvu, v ktorom lokálni provideri žiadajú ministerstvo, aby projekt prehodnotilo. Sporná banková záruka jeden milión korún sa im zdá byť vysoká a nepáči sa im ani obmedzenie rýchlosti pripojenia a tiež vylúčenie z projektu rodín bez detí a ľudí, ktorí nespadajú do vekového intervalu od 15 do 25 rokov.
K tomuto listu sa pridalo niekoľko lokálnych poskytovateľov pripojenia a nie je dôležité ani tak, koľko ich bolo. Podstatný je ich pocit, že si ich nikto pri tomto projekte nevšimol a možno si ani neuvedomil ich existenciu.
Penetrácia Internetu sa nezvýši
Cieľom projektu je zvýšiť penetráciu Internetu na Slovensku. Práve to, že sa jedná o Slovensko ma privádza tak trochu k pochybnostiam. Sme vynaliezavý národ a každý sa bude snažiť „oklamať“ podmienky projektu, len aby získal lacnejší Internet.
Ak si prečítate výzvu ministerstva pre providerov, tak tam nájdete zaujímavú definíciu Žiadateľa:
„Žiadateľ je fyzická osoba (nepodnikateľ), ktorá je občanom Slovenskej republiky, vo veku od 15 do 25 rokov vrátane, má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a nemá na adrese trvalého bydliska zriadené pripojenie do internetu podľa podmienok Projektu. V prípade, že fyzická osoba nie je plnoletá, musí byť zastúpená zákonným zástupcom.“
Zaujímavá je hlavne druhá časť prvej vety. Podľa tej je žiadateľ ten, kto nemá na adrese trvalého bydliska zriadené pripojenie do Internetu podľa podmienok Projektu. Ja osobne nepoznám nikoho, kto by podľa tohto projektu mal pripojenie. Na internetovej stránke ministerstva je táto podmienka preformulovaná a hovorí sa tam už iba o rýchlosti. Takže podľa toho žiadateľ nesmie mať na adrese trvalého bydliska zriadené pripojenie na internet s prenosovou rýchlosťou presahujúcou 512/128 kbit/s. Opäť drobná chybička. V definícii služby, ktorá je podporovaná je určená minimálna rýchlosť a nie presahujúca. Podľa tohto by každý, kto má Internet rýchlejší ako 512/128 kbps, nemal nárok na príspevok. A čo s vlastníkmi pripojenia 512/128 kbit/s? Nič. Podľa tejto chybičky majú aj oni nárok na príspevok, ale paradoxne aj na ich doterajšiu rýchlosť 512/128 kbit/s.
V každom prípade ľudia, ktorí majú dnes pomalšie pripojenie ako 512 kbps, podporu môžu dostať a tí ktorí majú rýchlejšie, tak nie. Skúste sa vžiť do úlohy človeka, čo má dnes pripojenie na Internet rýchlejšie ako 512 kbps a od poskytovateľa, od ktorého ministerstvo nikdy nezistí, že ten človek ho má pripojené. A keby aj zisťovalo, tak ho vlastne ani nemusí mať, lebo sa to vždy nejako dá vybaviť. Obzvlášť keď ide o lokálneho providera, ktorý je možno aj susedom toho zákazníka.
Práve toto je asi najslabšie miesto celého projektu, ktoré sa nedá nijak rozumne vyriešiť. Vždy to bude z veľkej časti o ľuďoch, ktorí Internet majú.
Prihlásilo sa 59 providerov
Prihlášku a žiadosť o uzatvorenie zmluvy s ministerstvom poslalo 59 providerov, z ktorých dvaja nesplnili podmienky. Podľa našich informácií sa do projektu prihlásilo asi okolo 40 spoločností, ktoré založili svoju činnosť spočiatku na poskytovaní pripojenia WiFi. Dnes už množstvo z nich buduje optické siete a snažia sa vytvárať na danom území istú konkurenciu štandardným „zabehnutým“ spoločnostiam. Niektorí z nich už dostali v týchto dňoch od ministerstva návrh zmluvy. Ako budú schopní obstáť v boji o zákazníka, to ukáže čas.
Podľa ďalších informácií sa v piatok 24.2. o 15:00 mal na stránkach ministerstva objaviť zoznam providerov, ktorý sa chcú zapojiť do projektu, nakoniec sa tam objavil iba oznam.
Má to vôbec zmysel?
Behom pol roka uzatvorí 40 tisíc študentov zmluvy s poskytovateľmi. Treba si však uvedomiť, že to, čo znamená dnes 512 kbps, nemusí byť po uplynutí 24 mesačnej viazanosti nič. V poslednej dobe zažívame zvyšovanie rýchlostí skoro všetkých služieb. Ťažko povedať, či tí ktorí vyhrajú v boji o vysnívaný Internet pre vzdelávanie, sú šťastlivci alebo chudáci. Lebo nikto im nezaručí, že ich služba bude držať krok s ostatnými.
Asi nikto nepochybuje o tom, že celé toto divadlo je iba predvolebná kampaň. A všetko sa pokazilo aj tým, že máme predčasné voľby a vzniká istá časová tieseň. A v každom systéme, výnimkou nie je ani ministerstvo, sa skracovaním času potrebného na vykonanie úlohy zvyšuje pravdepodobnosť poruchového stavu.
Namiesto toho, aby sa podporovalo vzdelanie, podporuje sa Internet pre vzdelávanie. Namiesto toho, aby sa podporoval rozvoj trhu, trh sa deformuje. Som definitívne presvedčený, že Akčné plány v súvislosti s Lisabonskou stratégiou zostanú v dohľadnej dobe iba snom a k USA a Japonsku sa EÚ nepriblíži, ani keby zastavili. V našich slovenských akčných plánoch, ktoré schválila vláda je viacej omnoho dôležitejších úloh. Z týchto kľúčových dokumentov sa však stal trhací kalendár, z ktorého vytrhneme to, čo je najmenej náročné len aby mohli zo seba robiť politici na verejnosti spasiteľov.