Pamäťové karty - prehľad flash kariet II.

Michal Kyžňanský  /  19. 12. 2005, 00:00

Pokračujeme v predstavovaní všetkých typov flash kariet, ktoré zmenili náš spôsob ukladania a prenášania dát. V tomto dieli svoje výhody a nevýhody, špecifikácie a perličky predvedú SmartMedia a Secure Digital. Taktiež si povieme, prečo je skutočná kapacita pevných diskov, flash kariet a mp3 prehrávačov nižšia, ako uvádzaná.

V minulom dieli sme začali rozoberať fenomén známy, ako flash pamäťové karty. Odbočíme na chvíľku trochu od témy a povieme si niečo o skutočných veľkostiach pamäťových kariet a pevných diskov. Každý vie, že keď si kupuje mp3 prehrávač, flash kartu, alebo nový HDD, že skutočná využiteľná kapacita je nižšia ako udávaná. Pri malých veľkostiach ako napr. flash karta s udávanou kapacitou 512 MB je rozdiel malý, iba približne 20 MB. Ale ak kupujeme HDD s kapacitou 120 GB, tak veľkosť o ktorú sme ukrátení činí už niekoľko GB. Je to spôsobené rozdielnymi metódami určovania veľkosti, resp. použitím iných jednotiek. V praxi sa používajú dve veľkosti pomenovania GB.

1. 1,000,000,000 bajtov alebo 109 bajtov – je označenie v desiatkovej
sústave a je v súlade s jednotkami SI.

2. 1,073,741,824 bajtov, čo sa rovná 10243, alebo 230 bajtov – je
vyjadrenie v binárnej sústave, ktoré dostalo pomenovanie gibibyte – gibibajt.

Jednoduchým výpočtom je možné zistiť ešte pred kúpou, aká bude skutočná strata z uvádzanej veľkosti pamäťového zariadenia.

y * 109
––––– premenná y reprezentuje veľkosť disku v gigabajtoch.
230 Kompletnú tabuľku s veľkosťami nájdete na stránke wikipedie.


SmartMedia




História


Je to flash formát, ktorý vlastní a vyvíja spoločnosť Toshiba. Rok 1995 bol rokom, ktorý sa označuje ako rok “narodenia” formátu SmartMedia. Jej hlavní konkurenti v tej dobe boli MiniCard a CompactFlash. SmartMedia začala kariéru pod menom Solid State Floppy Disk Card (SSFDC), ako nástupca floppy diskov. Dnes je však pomenovanie flash pamäťová karta spojené hlavne s digitálnymi fotoaparátmi a USB kľúčmi. SmartMedia bol natoľko populárny, že v roku 2001 ovládal takmer polovičku trhu s digitálnymi fotoaparátmi. Problémy však nastali vtedy, keď bolo potrebné vyrábať karty s kapacitami vyššími ako 128 MB. Ako sa optimalizovali rozmery fotoaparátov, tak sa stali tieto karty pomaličky nevyhovujúcimi pre svoju fyzickú veľkosť a pomalý vývoj v oblasti kapacity. Definitívny úpadok týchto kariet len podčiarkla migrácia Olympusu a Fuji na novú generáciu kariet – xD.

SmartMedia sa vyrába v maximálnej veľkosti 128 MB, aj keď boli určité snahy a vyhlásenia o uvedení tejto karty s kapacitou 256 MB. Firmy ako Toshiba a Samsung majú stále záujem o používanie týchto kariet v existujúcich zariadeniach a známi výrobcovia kariet ako Lexar a SanDisk stále pokračujú v produkcii tohto formátu. Výhodou tohto formátu stále ostáva to, že pri použití adaptéru FlashPath ako redukciu, je možné napojiť SmartMedia priamo na 3,5" floppy disku mechaniku.

Špecifikácia

SmartMedia karty sa vyrábajú v dvoch variantoch 5 V a 3,3 V. Obe varianty sú veľkosťou rovnaké. Vyrábajú sa s kapacitami 2, 4, 8, 16, 32, 64, 128 MB. Veľkosť SmartMedia flash kariet je 45,0 × 37,0 × 0,76 mm a hmotnosť je iba 2 g. Rýchlosť zápisu/čítania dát je 2MB/s s výdržou 1 000 000 cyklov zapisovania a mazania. Má schopnosť uchovať dáta 10 rokov bez prístupu el. energie. Cena SmartMedia flash karty s kapacitou 128 MB je približne 1200 SK.

Secure Digital




História

Secure Digital (SD) je formát flash karty založený na staršej verzii tzv. MMC – Multi Media Card, ale vo väčšine prípadov je tenšia ako MMC. Názov Secure Digital bol pôvodne určený pre neúspešnú variantu DVD diskov od Toshiby - Super-Density Optical Disk. Preto písmeno D v logu SD- Secure Digital kariet vyzerá ako nedokončený optický disk. Od roku 2001, keď polovičný podiel pamäťových kariet na trhu digitálnych fotoaparátov ovládal formát SmartMedia, sa veľa zmenilo. SD získal 40% podiel a nahradil svojho rivala na prvej priečke v používaní v digitálnych fotoaparátoch ako pamäťové médium. SD má najväčšiu základňu v podobe výrobcov digitálnych fotoaparátov, ktorý používajú vo svojich zariadeniach práve formát Secure Digital. Sú to firmy zvučných mien ako napríklad Canon, Nikon, Kodak, Panasonic a Konica Minolta. Len zvyšní traja výrobcovia digitálnych fotoaparátov sa spoliehajú sa svoje vlastné formáty, Olympus a Fuji používajú xD flash karty a Sony MemoryStick karty.

Secure Digital má dobrú perspektívu do budúcnosti pretože je to jediná flash karta, ktorá má také veľké množstvo variantov – 4 varianty SD kariet + 4 varianty MMC. Asociácia SD Card, ktorá sa zaoberá práve štandardizovaním rôznych variantov SD kariet bola založená v roku 2000 gigantmi Matsushita Electric Industrial Co., Ltd. (Panasonic), SanDisk a Toshiba.

Špecifikácia

Šrandardná SD pamäťová karta má rozmery 32 x 24 x 2,1 mm. Hmotnosť má asi 2 g. Jej menší kolega miniSD bol vyvinutý pred potreby ukladania dát v mobilných telefónoch a podobne. Variant miniSD má rozmery 20 x 21,5 x 1,4 mm. Hmotnosť je približne 1 g. Zaujímavosťou je, že Secure Digital, konkrétnejšie štandardná verzia disponuje bezpečnostnou poistkou, ktorá ma dve polohy a zabraňuje náhodnému zmazaniu karty. Slovíčko Secure znamená, že dáta, ktoré obsahuje SD karta sú skutočne v bezpečí. Pre pokoj duší ľudí z hudobného a filmového priemyslu je v tomto formáte zabudovaná technológia, ktorá podporuje prehrávanie dát chránených Digital rights management – DRM licenciami. Teoretická hranica kapacity Secure Digital kariet je 128 GB. Cena SD kariet je veľmi prijateľná, SD karta s kapacitou 512 MB stojí od 1500-2000 SK a kapacita 2 GB sa predáva s cenami od 6500 – 8000 SK.


V budúcom poslednom dieli zakončíme túto trilógiu veľmi prehľadnou tabuľkou, kde budeme ľahko vidieť všetky plusy a mínusy jednotlivých formátov a nebude chýbať ani cenové porovnanie.

Zdroje:

http://www.sdcard.org/
http://www.ssfdc.or.jp/english/
http://en.wikipedia.org

Neprehliadnite: