Programujeme v jazyku C# - Diel 27. - IDE II.

Michal Čižmár  /  01. 06. 2005, 00:00

Pokračujeme v stručnej analýze voľne šíriteľných vývojových prostredí pre C#. Dnes to bude C#Builder od firmy Borland. Pre programátorov, ktorí predtým programovali v C++Buildery a prechádzajú na jazyk C# je prechod na C#Builder logický krok.

Ak ste programovali v C++Buidery, tak po nainštalovaní C#Buildera vás určite nič neprekvapí. Uvidíte známe prostredie, čo sa týka rozmiestnenia okien a symbolov. Ikonky aj keď sú farebnejšie sú všetky skoro tie isté.

           
Po kliknutí na obrazok sa obrázok zväčší.

>>Licenčné podmienky

Na začiatok musím povedať, že C#Builder si musíte najprv kúpiť ak ho chcete používať pre komerčné účely. Je šírený pod viacerými typmi licencií. Nás hlavne zaujíma voľne šíriteľná verzia PERSONAL. Tento typ licencie umožňuje vyvíjať programy v tomto IDE, ale len pre nekomerčné účely. Nejedná sa o verziu typu TRIAL a teda IDE nie je časovo obmedzené. Je ale “okresané“ o určité nástroje a pomôcky.

>>Načo je vhodná verzia personal?

Asi už tušíte, že pre edukačné účely. Je možné si vybrať projekt typu Console, WinForm a zaujímavé je, že dokonca si môžete vyskúšať použiť nástroje na tvorbu ASP.Net.

>>Ako získať verziu personal?

Stačí sa zaregistrovať na stránke www.borland.com. Potom si musíte stiahnuť okolo 30MB(čo nie je až tak veľa). Zároveň dostanete na e-mail aktivačný kľúč vo forme súboru.
Samozrejme, že na úspešné nainštalovanie musíte mať vo Windows nainštalovaný aj .Net Framework. Pri iných verziách ako personal, ktoré majú aj podporu na tvorbu databáz a podobne, je potrebné nainštalovať aj J#.

Po inštalácii C#Builderu a pred prvým spustením je potrebné uložiť aktivačný súbor do vášho domáceho adresára.
Napr c:\Documents and Settings\jozko_mrkvicka\

Možno vás zaujme, že táto verzia vhodná pre vývoj programov pre vlastné použitie zaberá na hard-disku len 40MB, čo je dnes ale aj tak nepodstatné.

>>Prepojenie s integrovaným debuggerom .Net

C#Builder má na rozdiel od SharpDevelop-era veľmi dobrú podporu pre debugging. Po prvé musíte mať nastavený projekt v móde debug. Aj keď sa tak nové projekty vytvárajú implicitne, je dobre to skontrolovať (hlavne ak na danom PC neprogramujete iba vy) v
Menu->Project->Options->Compiler (alebo CTRL+SHIFT+F11).

Potom na mieste kde chcete, aby sa vykonávanie programu pozastavilo (nie úplne prerušilo), stačí kliknúť na ľavý okraj editora zdrojového kódu. Alebo breakpoint vytvoríte na danom riadku stlačením F5.

Potom je možné breakpoint ešte aj nastavovať. Napr. si nastavíte Pass Count t.j. počet prechodov programu berakpointom, počas ktorých sa breakpoint javí ako neaktívny.

Breakpoint
môžete nielen vytvárať a rušiť, ale aj dočasne deaktivovať. Zoznam všetkých breakpointov získate napr. klávesovou skratkou CTRL+ALT+B.

Program môžete po pozastavení krokovať jemnejšie alebo hrubšie pomocou F7/F8. Po podržaní kurzoru myši nad premennou sa vám zobrazí jej aktuálny obsah. Alebo môže nastaviť, ktorá premenná sa má sledovať počas celého krokovania (CTRL+F5).

>>Prepojenie s .Net SDK

umožňuje rýchly prístup k nápovede. Stačí na určitom príkaze alebo na názve triedy stlačiť F1. Počas testovania som sa stretol žiaľ aj s tým, že nenašiel žiadnu nápovedu aj keď manuálne sa mi ju podarilo hneď vyhľadať v indexe. Možno, že je to iba chyba v personal verzii(alebo mám ja niečo zle nastavené).

Prepojenie na SDK sa dá využiť aj pri odlaďovaní syntaktických chýb. Ak po kompilovaní programu vám vyskočia nejaké chyby, môžete v zozname chýb tiež použiť F1 a dostať nápovedu (veľakrát aj s príkladom) pre danú chybu.

>>Klávesové skratky

už bolo spomenutých dosť. Ešte niektoré podstatné sú:
CTRL+F9
- Kompilovanie programu
F9
-    Spustenie programu
F4
-    Použiteľné pri krokovaní. Vykonajú sa všetky riadky programu, až po  
          pozíciu   kurzoru v editore a tam sa znova program pozastaví.
F12
-  Pri návrhu formulárov umožňuje prepínať medzi vizuálnym návrhom a
         zdrojovým súborom daného formuláru.

>>Tvorba formulárov (okien)

Štandardne sa vytvorí prázdny formulár, do ktorého môže vkladať komponenty (tlačítka, obrázky...). Komponenty sú zoradené podľa kategórii. Zaujímavé je, že je tam uvedených menej komponentov ako v SharpDevelop-e, to je určite ale len vo verzii personal.
Na pravej strane je Object Inspector, kde môžete nastavovať vlastností (Properties) komponentov a udalosti (Events)

Takýmto spôsobom, je možné navrhovať aj WebForms pre ASP .NET.

>>Ďalšie vlastnosti

V nápovede som sa dočítal, že v plnej verzii by mala byť aj podpora pre návrh programu pomocou UML. Ďalej je tam viacero nástrojov pre programovanie v týme (zdieľanie zdrojákov, aktualizácia,...). V skutočnosti ide o interface k nástrojom StarTeam, CVS, ClearCase, a Visual SourceSafe. Projekt je možné konvertovať do projektu pre VisualStudio, dokonca aj vo verzii personal.

Code completion
(napr. výpis všetkých metód triedy po napísaní bodky) je prehľadnejšie a rýchlejšie ako v SharpDevelop-e, pretože C#Builder neponúka zbytočne všetky preťažené metódy (v málo prípadoch je to nevýhoda).

>>Porovnanie SharpDevelop vs. C#Builder

Myslím, že po prečítaní tohto a predchádzajúce článku ste si spravili vlastný názor na tieto dve programovacie prostredia. Takže ich tu nebudem porovnávať ešte bod po bode.

ShapDevelop na výhodu, že je šírený pod licenciou GPL(je možné ho používať doma, v školstve a pre jednoduchú komerciu), ale na profesionálne programovanie sa asi nepoužíva. C#Builder pre prepojenie s debuggerom a .NET SDK je výhodný pre učenie sa jazyka C# doma viac ako SharpDevelop. C#Builder v plnej verzii je profesionálny nástroj a vytvára tvrdú konkurenciu pre VisualStudio 2003, čo je vývojové prostredie pre .Net od Microsoftu.

Podľa názoru niektorých odborníkov (zdravím ťa Stano :-) ) je VisualStudio 2003 veľmi dobré a spoľahlivé IDE pre programovanie v C# . V porovnaní so zastaraným VisualStudiom6 (programuje sa v ňom v C++ a dúfam, že nikto z vás už v ňom nestráca čas a nervy, hlavne čo sa týka programovania formulárov, aj keď kompilátor má asi stabilnejší ako C++Builder 6) ide o výrazný krok vpred.

>>Čo bude nabudúce?

Myslím, že čitatelia, ktorý sa učia C# podľa tohto seriálu sú už dostatočne pripravení, aby sme prešli nabudúce už na objektovo orientované programovanie. Začneme základnými princípmi a pokúsim sa vás naučiť rozmýšľať “objektovo“.

>>Predchádzajúce diely
Programujeme v jazyku C# - Diel 26. - IDE I.
Programujeme v jazyku C# - Diel 25. - Šifrovanie I.
Programujeme v jazyku C# - Diel 24. - Súbory IV.


Michal Čižmár
micitn@orangemail.sk





Neprehliadnite: