Programujeme v jazyku C (piaty diel / 1) - Všetko o “IF”

Michal Čižmár  /  02. 03. 2004, 00:00

Haló, haló, zdravím Vás pri ďalšom diely obľúbeného :-) seriálu o programovacom jazyku C. Na avízo viacerých e-majlov , kde ste ma žiadali napísať nový diel som sa rozhodol, že sa budeme dnes venovať téme : >> Vetvenie programu << Pôvodne som tento diel napísal ako jeden na 8 strán, ale pre prehľadnosť a možnosť písať diskusie len k určitým častiam som ho rozdelil na 4 časti.

Ak budete niečo potrebovať, lepšie objasniť alebo pomôcť s vlastnými programami, tak mi kľudne napíšte na micitn@orangemail.sk. Upozorňujem, že sa nemusíte namáhať so žiadosťami o kompletné vypracovanie zadaní do školy a podobne. Výnimku majú začínajúce programátorky :-) Hlavne blondínky :-)) Nedivte sa , viem že také určite existujú. :-)

Čo je to vlastnenie vetvenie? Jednoducho povedané, určitá časť programu sa raz vykoná alebo nie v závislosti či podmienka je splnená alebo nie. Poďme rovno na príklad aby som zachoval môj spôsob vysvetľovania -> Radšej raz vyskúšať ako 100krát prečítať. Všetky kompletné zdrojáky môžete rovno skopírovať zo stránky alebo si ich radšej vytlačte a prepíšte, čo je podľa mňa lepšie, aby ste to tzv. dostali do krvi.

Všetko o “IF”

Príklad 1.)

#include
#include

int main()
{
   int vstupne_cislo;

   printf(" Tento program zisti, ci ste zadali parne cislo\n \n");
   printf(" Zadajte cislo : ");
   scanf("%d",&vstupne_cislo);

   /* tu nastupuje vetvenie programu */ 
  if ((vstupne_cislo % 2) ==0) printf(" Je parne \n");
   /* % 2 znamena, ze vysledkom je zvysok po deleni dvojkou */

   if ((vstupne_cislo % 2) !=0) printf(" Je neparne\n");

   printf(" Pre ukoncenie vypisu, stalcte lub.klavesu\n");

   getch();

 return 0;
}

Tak tu máme hneď nádherný príklad , kde sa podmienka raz testuje na zhodu a hneď za tým zas naopak.
!!! Nezabudnite, že výraz ktorý sa testuje musí byť v zátvorkách. !!!

Pretože takéto konštrukcie sa vyskytujú veľmi často, máme možnosť ich písať zjednodušene. Takže namiesto tých dvoch if-ov, napíšeme toto:

Príklad 2.)

if ((vstupne_cislo % 2) ==0) printf(" Je parne \n");
else printf(" Je neparne\n");

Kde „else“ znamená : ak predchádzajúca podmienka nebola splnená ta urob toto...
Pre istotu upozorňujem , že v obidvoch prípadoch sú príkazy ukončené bodkočiarkou!!

Ak potrebujeme, aby sa vykonalo viacero príkazov naraz , ale len po splnení podmienky, dáme túto skupinu príkazov do bloku pomocou zložených zátvoriek.
Takže príklad:

Príklad 3.)

#include
#include

int main()
{
int parameter=1; /* skuste rucne nastavit inu hodnotu */

if ( parameter==1)
{
printf(" Podmienka bola splnena \n");
printf(" Pre ukoncenie programu stlacte lub. klavesu\n");
getch();
return 0; /* vyskocenie z funkcie main(), teda ukoncenie programu */
}
else
{
printf(" Podmienka nebola splnena \n");
printf(" Stlacte lub. klavesu\n");
getch();
return 0;
}

}

!!! Dobrá rada!!!
Ak za podmienkou nasleduje dlhý blok príkazov, nedoporučujem použiť konštrukciu if-else, pretože sa môže stať , že už ani nebudete vedieť k akej podmienke to else patrí. Takže radšej napíšte ešte jednu podmienku , na štýl prvého príkladu.

Samozrejme, že môžete použiť zložené zátvorky aj keď za podmienkou nasleduje len jeden príkaz. Je to vhodné hlavne ak testuje viac podmienok za sebou. Viď. Nasledujúci príklad.

Príklad 4.)

if (a==5)
{ /* tieto zlozene zatvorky nie su nutne ale vhodne !! */
if (b==7) printf(" Nastala zhoda\n");
}

!!!! Poznámka!!
V každej podmienke v jazyku C sa kontroluje, či je zadaný výraz pravdivý. Ak áno, tak jeho hodnota sa =1. Nie je to hodnota premennej ale znamená to , že daný výraz je pravdivý. Nie je to ani logická jednotka, pretože Céčko nepozná logické hodnoty bool, teda pravda, nepravda (true, false), ale jednoducho číslo. Takže podmienku z predchádzajúceho príkladu môžeme zapísať aj takto:

Príklad 5.)

if (paremeter)
{


}
else
{

}


Teraz by ste mohli povedať: „Takže príkaz sa nesplní ak je jeho hodnota =0 ?“
To nie je tak celkom pravda. Ako som povedal testuje sa, či je hodnota logického výrazu =1.
Podmienka sa nesplní ak premenná parameter bude mať inú hodnotu ako 1, teda 0,2,3,-5,-6,...dokonca parameter môže byť aj premenná iného číselného typu a podmienka bude splnená ak bude mať hodnotu napr.1.0 . Ide o určitý spôsob konverzie hodnôt.

Taký štýl podmienky ako je v príklade č.5, radšej nepoužívajte. Spomenul som to len preto, že sa s tým môžete často stretnúť v cudzích zdrojákoch, ale podľa mňa je to veľmi neprehľadné a považujem to za určité „machrovanie“ programátora, aby ukázal , že vie , že to ide aj tak... Predpokladám , že určite nezostanete len u Céčka a v iných jazykoch tento spôsob už nemusí byť povolený.


Pre úplnosť musím zopakovať, že na začiatku zloženého bloku príkazov ( príkazov medzi zloženými zátvorkami ) , môžete deklarovať nové premenné , ktoré platia iba v danom bloku.

Príklad 6.)
#include
#include

int main()
{
int volba;

printf(" Chcete prehodit obsah premennych ? \n");
printf(" Ano [1] , nie [2] : \>> ");
scanf("%d",&volba);

if ( volba==1)
{
int a, b, temp;
printf(" Zadajte hodnotu premennej a : ");
scanf("%d",&a);
printf(" Zadajte hodnotu premennej b : ");
scanf("%d",&b);

temp=a;
a=b; /* prehodenie obsahu */
b=temp;

printf(" Obsah premennych a=%d b=%d\n",a,b);
}

printf(" Program skoncil, stlacte lub. klavesu\n");

getch();

}

Tento spôsob je vhodný ak potrebujeme šetriť pamäťou. Premenné sa jednoducho nealokujú v pamäti , ak nie sú potrebné. Ale POZOR, premenné deklarované vnútri zanikajú po ukončení bloku a ak chcete použiť inde premennú s rovnakým menom ako vo vnútri bloku, musíte ju znova deklarovať.

Neprehliadnite: