Peter Polakovič / 20. 08. 2003, 00:00
Je internet na Slovensku neprístupný pretože je drahý? Mohli by sme využívať internet viac, aj keby sa zvýšila kúpna sila obyvateľstva? Počuli už občania Slovenska o internete a vedia, o čo ide? Aj na tieto otázky sa snaží dať odpoveď ďaľšie pokračovanie dokumentu o internete na Slovensku od Telekomunikačného úradu ... a je to naozaj veľmi zaujímavé čítanie.
Dokument, ktorý sa zaoberá príčinami nízkeho využívania internetu sa opiera o materiály externých organizácií. Medzi hlavné dôvody patria nízka informovanosť občanov, absencia prístupu k počítaču, ktorá je spôsobená finančnou náročnosťou jeho zaobstarania, nedostatočné technické znalosti záujemcov o internet a fakt, že záujemcovia považujú prácu s internetom za finančne náročnú.
"Podľa výsledkov prieskumov nezávislých agentúr občania počuli o internete len málo, ale zväčša vedia o čo ide i keď ho ešte nepoužili,“ uviedol Ing. Juraj Michňa, podpredseda Telekomunikačného úradu SR. „Prístup k počítačom má ešte stále málo občanov, lebo ich zaobstaranie je finančne pomerne náročné. Podľa prieskumov záujemcovia o pripojenie vnímajú prácu s internetom ako príliš nákladnú a bránia im v tom aj nedostatočné technické znalosti,“ doplnil Michňa. Časť cien na Slovensku už dnes zodpovedá svojou úrovňou EÚ, ale mzdová hladina je oproti krajinám EÚ nízka.
Porovnanie úrovne rozvoja internetu v krajinách pristupujúcich do EÚ
zdroj: http://www.teleoff.gov.sk/Internet/2dokument/index.html
Porovnanie Slovenska s najvyspelejšími krajinami Európy je vzhľadom na špecifiká svojho vývoja nevhodné a preto uvádzame porovnanie s krajinami pristupujúcimi do EÚ. Grafy ponechávame bez komentára.
Odhadovaný počet užívateľov internetu na 100 obyvateľov
Počet Hosts na 1000 obyvateľov
Zdroj: Správa Európskej komisie
Grafy: TÚ SR.
Čo je dôvodom tohoto stavu?
Ak chceme vedieť, čo je dôvodom tohoto stavu, musíme poznať odpovede na niekoľko základných otázok. V prvom rade musíme vedieť, či už naši občania počuli o internete a či vedia o čo vôbec ide. Ďalej je potrebné vedieť, či majú záujem o zriadenie prístupu na internet a v neposlednom rade musíme vedieť čo občania považujú za najväčšiu prekážku využívania internetu. Ak budeme mať zodpovedané tieto otázky môžeme sa zaoberať dôvodmi prečo to takto občania vidia.
Počuli už občania Slovenska o internete a vedia, o čo ide?
Na objednávku Občianskeho združenia Partnerstvá pre prosperitu (PPP) a IT asociácie Slovenska (ITAS) v dňoch 16. až 22. júna 2003 realizovala Agentúra MVK, s.r.o. reprezentatívny omnibusový výskum verejnej mienky "Občania Slovenska a elektronické služby verejnej správy." Prieskum bol realizovaný prostredníctvom vlastnej anketárskej siete MVK na vzorke 1126 občanov starších ako 18 rokov, ako technika zberu dát bol použitý štandardizovaný rozhovor.
Na otázku "Počuli ste už o internete. Viete, o čo ide?" respondenti odpovedali:
4,0 % - nie, nepočul/a som, neviem o čo ide
23,6 % - už som počul/a, ale neviem presne o čo ide
40,6 % - už som počul/a a viem o čo ide, ale sám/a som ešte internet nepoužil/a
16,0 % - internet som už párkrát použil/a
15,8 % - internet používam pravidelne
Zdroj: PPP a ITAS
Graf: TÚ SR
Záujem o zriadenie prístupu na internet doma
Spoločnosť TNS SK, s.r.o. zrealizovala prieskum iPanel Správa o slovenskom internete 1/2003. Zber dát sa uskutočnil 20. 2. - 27. 2. 2003 a bol k nemu použitý vlastný panel respondentov (iPanel), z ktorého sa prieskumu zúčastnilo 2 357 respondentov. Získané dáta boli spracované štatistickým programom SPSS a triedené podľa kritérií: pohlavie, vek, vzdelanie, pracovné zaradenie, kraj a veľkosť bydliska.
Z respondentov, ktorí ešte nevyužívajú možnosť domáceho pripojenia na internet, uvažuje o jeho zriadení v priebehu najbližších troch mesiacov len približne každý šiesty (15,6 %), ostatní o tejto možnosti neuvažujú (84,4 %).
Aké sú dôvody doterajšieho nízkeho využívania internetu v Slovenskej republike
Spoločnosť TNS SK, s.r.o. zrealizovala prieskum iOmnibus Internet v Slovenskej republike 1/2003. Prieskum sa realizoval formou face-to-face rozhovorov na vzorke 1005 respondentov a bol reprezentatívny vzhľadom na zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky vo veku nad 15 rokov. Zber údajov prebiehal v dňoch od 17. 2. do 24. 2. 2003.
Respondenti, ktorí doteraz s internetom nepracovali, ale prejavili o to záujem, mali možnosť uviesť dôvody, ktoré im doteraz bránili využívať toto médium. Výsledky prieskumu poukázali na skutočnosť, že hlavnými prekážkami využívania internetu sú absencia prístupu k počítaču (64,2 %) a viac ako polovica vníma prácu s internetom ako príliš nákladnú (54,3 %). Takmer polovici bránia nedostatočné technické znalosti (47,2 %) a približne štvrtina uvedených respondentov jednoducho nemá prístup na internet (27,1 %). Časová zaneprázdnenosť je dôvodom nevyužívania internetu u pätiny (19,0 %) a absenciu informácii ako sa pripojiť pripojiť uviedlo 11,7 % oslovených neužívateľov internetu.
Počet domácností vybavených počítačmi
Podľa vyššie uvedeného prieskumu hlavnou prekážkou využívania internetu je absencia prístupu k počítaču (64,2 % respondentov). Výsledky prieskumu môžeme konfrontovať s výsledkami posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov v Slovenskej republike.
Podľa informácií zverejnených na stránke Štatistického úradu SR (2) www.statistics.sk sa posledné sčítanie obyvateľov, domov a bytov v Slovenskej republike uskutočnilo 26. mája 2001 v zmysle zákona č. 165/1998 Z. z., o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2001. Toto sčítanie bolo súčasťou celosvetového cenzu a zároveň prvým v Slovenskej republike po jej vzniku. Pri sčítaní boli metódou sebasčítania zisťované vybrané demografické, sociálne a kultúrne charakteristiky obyvateľstva, vybrané údaje o bytovom a domovom fonde a o vybavenosti domácností niektorými predmetmi dlhodobej spotreby. Obsah zisťovania bol stanovený v súlade s medzinárodnými odporúčaniami a výsledky sčítania sú medzinárodne porovnateľné.
Podľa výsledkoch sčítania http://www.statistics.sk/webdata/slov/scitanie/def_sr/Data/100000/Z315__100000.pdf
bolo:
- 182 377 bytov (s 670 113 obyvateľmi) vybavených PC.
- PC s napojením na internet malo 54 233 bytov s 188 970 obyvateľmi.
- Celkový počet obyvateľov SR bol 5 378 867.
Novšie informácie budú k dispozícii až pravdepodobne v októbri 2003. V období od 1. do 11. apríla 2003 uskutočnil Štatistický úrad SR zisťovanie v 19 tisíc náhodne vybraných domácnostiach v Slovenskej republike štatistické zisťovanie o príjmoch domácností - Mikrocenzus 2003. Toto zisťovanie je súčasťou programu štátnych štatistických zisťovaní na rok 2003. Účelom zisťovania bolo okrem iného aj zistenie niektorých vybraných údajov o úrovni informatizácie domácnosti. Vzor tlačiva je zverejnený na http://www.statistics.sk/webdata/slov/mikrocen/tlac/dom.htm Výsledky budú publikované pravdepodobne v októbri 2003 na stránke Štatistického úradu SR www.statistics.sk
Dostupnosť počítačov pre domácich užívateľov
Pri zodpovedaní si otázky, či je počítač pre domácich užívateľov dostupný, sme vychádzali z cien počítačov a priemernej nominálnej mesačnej mzdy obyvateľov Slovenska.
Predpokladajme, že cena bežnej novej počítačovej zostavy vrátane operačného systému je okolo 30 000,- Sk, resp. cena bežného nového notebooku je 60 000,- Sk. Ceny sú uvádzané vrátane DPH. Samozrejme tieto ceny sú len orientačné, navyše je možné zaobstarať si aj staršiu počítačovú zostavu "z druhej ruky" za výrazne nižšiu cenu.
Podľa Štatistického úradu SR priemerná nominálna mesačná mzda v telekomunikáciách dosiahla 25 687,- Sk (v priemere za šesť mesiacov 2003), v nehnuteľnostiach, prenájme, obchodných činnostiach a ostatných službách 15 001,- Sk, v priemysle 14 582,- Sk, doprave 13 964,- Sk, predaji a údržbe motorových vozidiel 13 274,- Sk, vo veľkoobchode 13 172,- Sk, v stavebníctve 11 300,- Sk a v poštách 11 132,- Sk. Najnižšiu mzdu mali zamestnanci v hoteloch a reštauráciách, ktorí zarábali 8 063,- Sk a v maloobchode, kde sa pohybovala na úrovni 9 430,- Sk. Podľa týchto údajov je vidieť pomerne veľké rozdiely v priemernej nominálnej mzde v telekomunikáciách a u zamestnancov hotelov a reštaurácií.
Pokiaľ zamestnanci v sektore telekomunikácií potrebujú na zakúpenie počítačovej zostavy niečo málo ako jednu priemernú nominálnu mesačnú mzdu (necelých šesť pätín mzdy), tak zamestnanci hotelov a reštaurácií potrebujú až cca tri aj štvrť priemernej nominálnej mesačnej mzdy... V praktickom živote je potrebné od čistej mesačnej mzdy odpočítať životné náklady (ubytovanie, strava, energie...) a zo zbytkom je možné počítať na iné výdavky, ako je napr. PC. Podobne ako u iných tovarov je i v tomto prípade možné zaobstarať si počítačovú zostavu na splátky, resp. na pôžičku.
Ekonomická situácia obyvateľov Slovenska
Podľa vyššie uvedeného prieskumu viac ako polovica respondentov vníma prácu s internetom ako príliš nákladnú (54,3 %). Aká je ekonomická situácia obyvateľov Slovenska krátko pred vstupom do Európskej únie, zhodnotil Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (3) vo svojej publikácii Ekonomické dopady vstupu Slovenska do Európskej únie z decembra 2002.
Mzdová hladina
Mzdy a iné odmeny za prácu sú v podmienkach Slovenska dlhodobo nízke (prinajmenšom oproti ostatným krajinám V4), nepružné a regulované. Mzdová hladina dosahuje iba približne 40 % priemernej úrovne v EÚ. Je tak najnižšia spomedzi krajín V4 a to isté platí aj pre porovnanie priemernej ceny práce.
Mzdy a odmeny k EÚ v percentách
Zdroj: ŠÚ SR, Eurostat, (3).
Miera nezamestnanosti
Keďže dopyt po práci v ostatných rokoch čoraz viac zaostával za ponukou práce (počtom ekonomicky aktívnych obyvateľov), prehlbovala sa nerovnováha na trhu práce. Jej prejavom bol neustály nárast miery nezamestnanosti z 11,7 % v roku 1997 na 19,7 % v roku 2001. Vysoká miera nezamestnanosti pritom prevyšuje priemernú výšku v EÚ (zodpovedajúcu 7,3 % v roku 2001). Dosahuje však aj vyššie hodnoty ako vo všetkých ostatných kandidátskych krajinách, s výnimkou Bulharska.
Starobné dôchodky
Prostredníctvom valorizácií (každoročného zvyšovania) dôchodkov sa darí zachovať pomer priemerných dôchodkov k priemernej čistej mzde na úrovni cca 58 %. Výška starobných dôchodkov však v porovnaní s krajinami EÚ nedosahuje ani 25 % ich priemernej úrovne. Pomer starobných dôchodkov na Slovensku k EÚ je nižší aj ako tento pomer v Českej republike a Poľsku a nepatrne vyšší ako v Maďarsku.
Porovnanie cenových hladín
Výraznou črtou menového prostredia Slovenska v procese integrácie je výrazné zaostávanie cenovej hladiny oproti EÚ. Dôvodov pre zaostávanie cenovej hladiny Slovenska za EÚ je viac a vstupom do EÚ sa automaticky nezrušia. Pri pohľade na štruktúru cien na Slovensku a v EÚ je možné spozorovať, že časť cien už dnes zodpovedá svojou úrovňou EÚ. Ide o dovážané tovary, ktoré vyvážame za svetové ceny. Zodpovedajú približne 66 % spotrebného koša. Trend približovania sa slovenských cien k európskym sa začal od roku 1991.
Regionálne rozdiely
Najzávažnejšou črtou regionálneho rozvoja Slovenska je značný rozdiel medzi regiónom Bratislava a ostatnými regiónmi SR. HDP na obyvateľa v bratislavskom NUTS II (Nomenclature of Territorial Units for Statistics - nomenklatúra územných jednotiek pre štatistiky) regióne dosahuje v parite kúpnej sily až takmer 100 % priemeru z EÚ, zatiaľ čo ostatné regióny nedosahujú ani 45 %.
Daň z pridanej hodnoty (DPH) a jej vplyv na konečné ceny
Jednou nie práve nevýznamnou položkou, ktorá sa premieta do výslednej ceny pre spotrebiteľa, je daň z pridanej hodnoty (DPH). DPH, ktorá je príjmom štátneho rozpočtu, vplýva na konečnú cenu počítačových zostáv i na konečnú cenu za službu sprostredkovanie prístupu do siete internet. Horná sadzba DPH bola v Slovenskej republike postupne upravovaná z 23 % na 20 % a od 1.1. 2004 bude rovná 19 %.
Telekomunikačný úrad SR oslovil európskych telekomunikačných regulátorov so žiadosťou o poskytnutie informácií. Jednou z otázok bola výška dane z pridanej hodnoty (DPH) na internet v danej krajine. Tabuľka a graf ukazujú úroveň DPH v krajinách, ktorých regulátor odpovedal na otázky úradu. V grafe je Slovenská republika uvedená už s budúcou 19 % DPH.
Príklady:
Ak predpokladáme, že cena bežnej novej počítačovej zostavy vrátane operačného systému je 25 000,- Sk, tak pri 19 % výške DPH bude konečná cena pre spotrebiteľa 29 750,- Sk. (25 000,- Sk + 4 750,- Sk DPH), čo bude úspora oproti 20 % DPH vo výške 250,- Sk. Ďalej, ak cena bežného nového notebooku je 50 000,- Sk, tak pri 19 % výške DPH je konečná cena pre spotrebiteľa 59 500,- Sk (50 000,- Sk + 9 500,- Sk DPH), čo je úspora oproti 20 % DPH vo výške 500,- Sk.
Ak predpokladáme, že užívateľ internetu zaplatí za túto službu ročne napr. 12 000,- Sk bez DPH (t.j. 1 000,- Sk mesačne), tak pri 19 % výške DPH je konečná cena pre užívateľa 14 280,- Sk (12 000,- Sk + 2 280,- Sk DPH), čo je úspora oproti 20 % DPH vo výške 120,- Sk ročne. Ďalej, ak predpokladáme, že užívateľ internetu zaplatí za túto službu ročne napr. 24 000,- Sk bez DPH (t.j. 2 000,- Sk mesačne), tak pri 19 % výške DPH je konečná cena pre užívateľa 28 560,- Sk (24 000,- Sk + 4 560,- Sk DPH), čo je úspora oproti 20 % DPH vo výške 240,- Sk ročne.
Pozrime sa, aká by bola situácia, keby bola na tieto tovary, resp. služby DPH napr. vo výške 5 %. V takomto prípade by bola konečná cena pre spotrebiteľa u bežnej novej počítačovej zostavy vrátane operačného systému 26 250,- Sk. Spotrebiteľ by tak oproti 19 % DPH ušetril 3 500,- Sk. Pri kúpe notebooku by spotrebiteľ ušetril až 7 000,- Sk. Užívateľ internetu by pri v prvom prípade ušetril 1680,- Sk ročne, v druhom prípade až 3360,- Sk ročne. TÚ SR nemá kompetenciu vyjadriť sa k tomu, či by takáto zmena DPH bola možná a ani takúto zmenu nemôže navrhnúť.
Zhrnutie - záver
Slovenská republika v porovnaní s krajinami pristupujúcimi do EÚ sa úrovňou rozvoja internetu nemôže príliš chváliť. Ak chceme vedieť, čo je dôvodom tohoto stavu, musíme poznať odpovede na niekoľko základných otázok. V prvom rade musíme vedieť, či už naši občania počuli o internete a či vedia o čo vôbec ide. Ďalej je potrebné vedieť, či majú záujem o zriadenie prístupu na internet a v neposlednom rade musíme vedieť čo občania považujú za najväčšiu prekážku využívania internetu. Ak budeme mať zodpovedané tieto otázky môžeme sa zaoberať dôvodmi prečo to takto občania vidia.
Podľa reprezentatívny omnibusový výskum verejnej mienky "Občania Slovenska a elektronické služby verejnej správy", ktorý realizovala Agentúra MVK na otázku "Počuli ste už o internete. Viete, o čo ide?" až 40,6 % respondentov odpovedalo, že už počuli o internete a vedia o čo ide, ale sami ešte internet nepoužili a ďalších 23,6 % respondentov už počulo, ale nevedia presne o čo ide...
Podľa februárového prieskumu spoločnosti TNS SK, s.r.o. - iPanel Správa o slovenskom internete 1/2003 z respondentov, ktorí ešte nevyužívajú možnosť domáceho pripojenia na internet, uvažuje o jeho zriadení v priebehu najbližších troch mesiacov len približne každý šiesty (15,6 %), ostatní o tejto možnosti neuvažujú (84,4 %).
Prieskumom iOmnibus Internet v Slovenskej republike 1/2003 uvedená spoločnosť zisťovala u respondentov, ktorí doteraz s internetom nepracovali, ale prejavili o to záujem, aké sú dôvody, ktoré im doteraz bránili využívať toto médium. Hlavnými prekážkami využívania internetu sú absencia prístupu k počítaču (64,2 %) a viac ako polovica vníma prácu s internetom ako príliš nákladnú (54,3 %). Takmer polovici bránia nedostatočné technické znalosti (47,2 %).
Podľa posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov v Slovenskej republike z roku 2001 bolo 182 377 bytov (s 670 113 obyvateľmi) vybavených PC. Pokiaľ zamestnanci v sektore telekomunikácií potrebujú na zakúpenie počítačovej zostavy pri predpokladanej cene 30 000,- Sk niečo málo ako jednu priemernú nominálnu mesačnú mzdu (necelých šesť pätín mzdy), tak zamestnanci hotelov a reštaurácií potrebujú až cca tri aj štvrť priemernej nominálnej mesačnej mzdy...
Podľa publikácie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Ekonomické dopady vstupu Slovenska do Európskej únie z decembra 2002 mzdová hladina v Slovenskej republike dosahuje iba približne 40 % priemernej úrovne v EÚ. Je tak najnižšia spomedzi krajín V4 a to isté platí aj pre porovnanie priemernej ceny práce. Výška starobných dôchodkov v porovnaní s krajinami EÚ nedosahuje ani 25 % ich priemernej úrovne. Najzávažnejšou črtou regionálneho rozvoja Slovenska je značný rozdiel medzi regiónom Bratislava a ostatnými regiónmi SR.
Jednou nie práve nevýznamnou položkou, ktorá sa premieta do výslednej ceny pre spotrebiteľa je daň z pridanej hodnoty (DPH). Horná sadzba DPH bola v Slovenskej republike postupne upravovaná z 23 % na 20 % a od 1.1. 2004 na 19 %. Z porovnania sadzieb DPH vyplynulo, že najnižšiu sadzbu DPH má Česká republika - 5 % a naopak najvyššiu sadzbu DPH majú Dánsko a Švédsko - 25 %.
Čo sú teda hlavné dôvody pomerne nízkej úrovne rozvoja internetu na Slovensku? Občania Slovenskej republiky počuli o internete len málo, ale zväčša vedia o čo ide i keď ho ešte nepoužili. Záujem o domáce pripojenie je veľmi nízky. Prístup k počítačom má ešte stále málo občanov, lebo ich zaobstaranie je finančne pomerne náročné. Záujemcovia o pripojenie vnímajú prácu s internetom ako príliš nákladnú a bránia im v tom aj nedostatočné technické znalosti. Časť cien už dnes zodpovedá svojou úrovňou EÚ, ale mzdová hladina je oproti krajinám EÚ veľmi nízka a zároveň je najnižšia spomedzi krajín V4. Ďalším dôvodom tohoto stavu sú veľké regionálne rozdiely.
---
Poznámka: Externé organizácie poskytli materiály, ktoré sú uvedené v tomto dokumente zdarma bez akéhokoľvek nároku na protislužbu. Vypracovanie dokumentu si nevyžiadalo žiadne financie zo štátneho rozpočtu.
(1) TNS SK, s.r.o. - tretí na trhu marketingového prieskumu v celosvetovom meradle, súčasťou know-how spoločnosti sú aj on-line prieskumy. www.tns-global.sk a www.tnsinteractive.sk
(2) Štatistický úrad SR - je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre oblasť štátnej štatistiky a pre oblasť informatiky. www.statistics.sk
(3) Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika - nezisková, mimovládna a nestranícka organizácia. http://www.konzervativizmus.sk/article.php?institut
Copyright Telekomunikačný úrad SR 2003: Reprodukcia na nekomerčné účely povolená za predpokladu uvedenia zdroja.
Copyright © 2002 - 2013 inet.sk, s. r. o. | Všetky práva vyhradené | Neprešlo jazykovou úpravou | ISSN 1336-1899
Využívame kvalitný webhosting za rozumnú cenu od Inet.sk