Slovensko má tri štvrtiny digitálne gramotnej populácie, úroveň digitálnych zručností sa však za uplynulé dva roky nezvýšila
Tlačový servis / 20. 09. 2011, 00:00
Inštitút pre verejné otázky (IVO) predstavil dnes v Bratislave výsledky v poradí už štvrtého ročníka analyticko-monitorovacieho projektu Digitálna gramotnosť na Slovensku.
Projekt od roku 2005 mapuje jeden z kľúčových predpokladov úspešnej transformácie na informačnú spoločnosť a znalostnú ekonomiku – pripravenosť širokých vrstiev obyvateľstva na používanie moderných informačných a komunikačných technológií (IKT). Tohtoročný projekt bol realizovaný vďaka podpore Nadačného fondu Accenture – Nadácie Pontis, Cisco Systems Slovakia, Hewlett-Packard Slovakia, Microsoft Slovakia a Nadačného fondu Slovak Telekom pri nadácii Intenda.
Podľa zistení celoslovenského reprezentatívneho výskumu z júna 2011 (uskutočneného na výberovej vzorke 1 138 respondentov starších ako 14 rokov) možno 76 % populácie označiť za digitálne gramotnú. Jeho výsledky ďalej ukázali, že zvládame najmä „bežné“ úlohy, ako sú práca s počítačom (vrátane laptopov, tabletov a smartfónov), zasielanie SMS a MMS, e-mailová komunikácia, práca s textovým procesorom, práca s internetovým prehliadačom, vyhľadávanie informácií a registrácia prístupu k rôznym službám na internete či tlač dokumentov. Tieto zručnosti deklaruje od 64 % do 72 % respondentov. Na druhej strane, oveľa menej z nás už zvláda sofistikovanejšie úlohy. Napríklad prácu s databázami, prácu na sieti (vyhľadávanie, prenášanie, kopírovanie údajov v LAN), prácu s grafickým editorom, internetbanking či inštalovanie aplikácií a nastavovanie funkcií PC, ovláda iba každý druhý opýtaný.
Za uplynulé dva roky sa však nezmenila úroveň digitálnej gramotnosti – teda to, ako dobre či zle vieme s modernými IKT pracovať. Kým od roku 2005 až do roku 2009 index digitálnej gramotnosti kontinuálne stúpal z hodnoty 0,33 bodu až na 0,44 bodu, v roku 2011 zostal na približne rovnakej úrovni ako pred dvoma rokmi – 0,43 bodu. Inak povedané, populácia Slovenska nad 14 rokov by v súčasnosti za svoju digitálnu gramotnosť dostala 43 zo 100 možných bodov.
„Dôvodov, prečo sa pomerne optimistický trend z rokov 2005 – 2009 zastavil, je pravdepodobne niekoľko. Jednou z hypotéz, ktorú podporujú aj zistenia o využívaní počítačov a internetu, by mohla byť istá „nasýtenosť“ informačno-komunikačnými technológiami v populácii. Inými slovami, tí, ktorí potrebovali alebo chceli, si k IKT zabezpečili prístup a získali aj potrebné zručnosti na ich ovládanie. Ďalším vysvetlením je subjektívne uspokojenie s dosiahnutými digitálnymi zručnosťami – istej hranice, za ktorú už mnohí nemajú dôvod ísť. Významnú úlohu teda zohráva vlastná motivácia a schopnosť učiť sa a prispôsobovať. Napríklad za šesť rokov sa prakticky nezmenil podiel ľudí, ktorí majú problémy s prispôsobovaním sa modernej technike, akou je napríklad počítač či internet. Túto skupinu stále tvorí asi pätina obyvateľstva. Navyše k nej treba pripočítať 27 % tých, ktorí sa prispôsobovať odmietajú. Práve oni predstavujú najväčšiu ˏbrzduˊ vývoja, hovorí autor projektu Marián Velšic.
Tak ako v predchádzajúcich ročníkoch výskumu, aj v roku 2011 pozorujeme pokračovanie negatívneho trendu – tzv. digitálneho rozdelenia spoločnosti. Rozdelenia na tých, ktorí majú prístup k IKT a zodpovedajúcu úroveň digitálnej gramotnosti a tých, ktorí takýto prístup ani gramotnosť nemajú. „Na okraji pomyselnej ˏdigitálnej priepastiˊ stojí už niekoľko rokov staršia, menej vzdelaná, nižšie kvalifikovaná, ekonomicky neaktívna (dôchodcovia, nezamestnaní), sociálne slabšia a vidiecka časť populácie. Posledné sledované obdobie (2009 – 2011) je však špecifické v tom, že k výraznejšiemu zlepšeniu po prvýkrát nedošlo ani u tzv. progresívnych skupín obyvateľstva. Teda u mladšej, vzdelanejšej, kvalifikovanejšej, sociálne silnejšej a mestskej časti populácie. To však nič nemení na fakte, že digitálna priepasť je stále prítomná a stáva sa novým typom rozdelenia spoločnosti“, konštatuje Marián Velšic.
Partneri o projekte
„Digitálna gramotnosť celej populácie nie je cieľ. Je to nutnosť. Rovnako ako schopnosť čítať či písať. Predstavuje základný a nutný predpoklad k trvalo udržateľnej prosperite a úspechu - tak jednotlivca ako aj krajiny - v súčasnom globálnom svete. Nejde pritom iba o to vedieť používať počítač či smartphone. Ide o schopnosť fungovať efektívnejšie a v ére informačného pretlaku dokázať vyhľadať, vyhodnotiť a použiť tie správne informácie prostredníctvom info-komunikačných technológií. Záujem o zlepšovanie digitálnej gramotnosti na Slovensku je v súlade s našou firemnou víziou – snažíme sa zlepšiť životy ľudí a spôsob fungovania sveta okolo nás. A keďže v Accenture pomáhame našim klientom, aby boli ešte úspešnejší, tak aj naše myslenie je nastavené spôsobom, že je dobré najprv pochopiť „ako a prečo je to tak dnes“ a následne si povedať čo a ako treba robiť a zlepšiť, aby to bolo v budúcnosti čo najlepšie. Aj preto sme privítali iniciatívu IVO ako dobrý prvý krok a podporili uvedený prieskum. Ale ďalšie kroky už musia urobiť tí, ktorí sú za to zodpovední.”
Peter Škodný, Country Managing Director, Accenture
„Som rád že opakovane vznikajú objektívne komparatívne štúdie, ktoré mapujú rôzne aspekty konkurencieschopnosti krajín. Digitálna gramotnosť je v súčasnosti pre rozvoj a smerovanie krajiny rovnako kľúčová ako kedysi literárna gramotnosť. Trend rozvinutých a rozvíjajúcich sa ekonomík je jednoznačný – rastie počet užívateľov internetu, znásobuje sa počet zariadení pripojených na sieť a za tým všetkým je ako nevyhnutnosť vysokokapacitný širokopásmový internet. Slovensko na tom nie je zle, avšak nemôžeme si dovoliť spomaliť ani zastaviť, to vnímam ako absolútny odkaz aktuálnej štúdie pre komerčné spoločnosti aj pre verejnú správu a mienkotvorcov.“
Marcel Rebroš, generálny riaditeľ Cisco Slovensko
„Cieľom každej informačnej spoločnosti je postupne odstrániť digitálnu priepasť, ktorá sa v nej vytára buď ako pozostatok predinformačnej spoločnosti, alebo vďaka sociálnym a generačným rozdielom. Slovensko už dávno nepatrí k začiatočníkom v informatizácii. Zvýšiť digitálnu gramotnosť obyvateľstva je preto ďalším; a úplne prirodzeným krokom vo vývoji. Nejde pritom iba o schopnosť komunikovať, či byť „online“, ale práve o schopnosť vedieť získať potrebné informácie prostredníctvom takých informačno-komunikačných kanálov, ktoré prispejú nielen k podpore znalostnej ekonomiky, ale priamo vyústia aj do zvyšovania životnej úrovne na Slovensku. V HP Slovakia sme preto ocenili snahu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) a podporili sme prieskum Digitálna gramotnosť 2011. Veríme totiž, že v dnešnej dobe je schopnosť nájsť a použiť tie správne informácie neoceniteľná.“
Martin Kubala, Managing Director, Hewlett-Packard Slovakia
„Jednou zo základných iniciatív zodpovedného podnikania spoločnosti Microsoft je už dlhodobo aj zvyšovanie digitálnej gramotnosti na Slovensku. Je teda prirodzené, že naša spoločnosť historicky (finančne) podporuje aj prieskum digitálnej gramotnosti. Ja osobne si však myslím, že pojem "digitálna gramotnosť" postupom času vymizne z nášho slovníka. Nárast používania počítačov, internetu a nových komunikačných prostriedkov v každodennom živote spôsobuje, že tak ako je dnes normálne vedieť písať a čítať, tak časom bude absolútnou samozrejmosťou mať aj základné vedomosti vo využívaní informačných technológií a je dôležité na toto obdobie pripraviť všetkých obyvateľov Slovenska.“
Peter Čerešník, generálny riaditeľ Microsoft Slovakia s.r.o.
„V období, kedy je tlak robiť veci čo najrýchlejšie a najefektívnejšie, sú digitálne vedomosti nevyhnutné pre dosahovanie cieľov v pracovnom i súkromnom živote. V Slovak Telekome podporujeme digitálnu gramotnosť dlhodobo, medziiným verejne vyzdvihujeme a odmeňujeme učiteľov šíriacich túto myšlienku a inšpirujeme ďalších, aby sa k nim pridali. Vo všeobecnosti vnímame priaznivý trend využívať technologické novinky, ktoré ľudí motivujú zlepšovať si svoje digitálne vedomosti a vítame, že IVO už niekoľko rokov mapuje túto situáciu na Slovensku. Vďaka tomu vidíme, že naša práca má výsledky i priestor na nové nápady ako digitálnu gramotnosť rozširovať tam, kde absentuje“.
Andrej Gargulák, šéf externej komunikácie, Slovak Telekom