Komentár: OSN deklarovalo prístup na internet ako základné ľudské právo
Marek Poleč / 14. 06. 2011, 00:00
Vzduch, voda, sloboda prejavu. To sú iba niektoré zo základných ľudských práv. Existuje veľa vecí na ktoré sme si v priebehu rokov zvykli a ktoré teraz označujeme ako základné ľudské práva.
Podľa Organizácie Spojených národov by sme mali privítať nové základné ľudské právo v podobe prístupu na internet. Internet sa stal nenahraditeľným nástrojom na realizáciu celej rady ľudských práv, v boji proti nerovnosti a je prostriedkom na urýchlenia ľudského pokroku. Práve preto by malo byť zabezpečenie univerzálneho prístupu k internetu prioritou pre všetky štáty, uviedol v správe Frank La Rue, osobitný spravodajca Organizácie Spojených národov.
Vysvetlil, že internet je jedným z najmocnejších nástrojov 21. storočia na zvýšenie transparentnosti v správaní mocných, prístupu k informáciám, ako aj na uľahčenie aktívnej účasti občanov pri budovaní demokratickej spoločnosti. Dodal, že nedávna vlna demonštrácií v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky ukázala, že internet môže zohrať kľúčovú úlohu pri mobilizácii populácie a jej hlasu po spravodlivosti, rovnosti, zodpovednosti a lepšieho dodržiavanie ľudských práv.
Prečo však La Rue napísal túto správu až teraz? La Rue poznamenal, že internet síce existuje od roku 1960, ale zároveň dodáva, že až dnes sa stal súčasťou prakticky všetkých aspektov moderného ľudského života. Sú tieto vyhlásenia osobitného spravodajcu oprávnené? Jedno je isté. Rast internetu sa nedá spochybniť. Podľa Medzinárodnej telekomunikačnej únie sa celkový počet používateľov internetu vyšplhal na viac ako 2 miliardy. Stačí sa pozrieť na raketový vzostup Facebooku z 50 000 užívateľov v auguste 2008 na takmer 700 miliónov v júni 2011.
Vysvetlil, že internet je jedným z najmocnejších nástrojov 21. storočia na zvýšenie transparentnosti v správaní mocných, prístupu k informáciám, ako aj na uľahčenie aktívnej účasti občanov pri budovaní demokratickej spoločnosti. Dodal, že nedávna vlna demonštrácií v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky ukázala, že internet môže zohrať kľúčovú úlohu pri mobilizácii populácie a jej hlasu po spravodlivosti, rovnosti, zodpovednosti a lepšieho dodržiavanie ľudských práv.
Prečo však La Rue napísal túto správu až teraz? La Rue poznamenal, že internet síce existuje od roku 1960, ale zároveň dodáva, že až dnes sa stal súčasťou prakticky všetkých aspektov moderného ľudského života. Sú tieto vyhlásenia osobitného spravodajcu oprávnené? Jedno je isté. Rast internetu sa nedá spochybniť. Podľa Medzinárodnej telekomunikačnej únie sa celkový počet používateľov internetu vyšplhal na viac ako 2 miliardy. Stačí sa pozrieť na raketový vzostup Facebooku z 50 000 užívateľov v auguste 2008 na takmer 700 miliónov v júni 2011.
Vynálezca internetu Sir Tim Berners-Lee John: "Prístup na web je teraz ľudské právo. Je možné žiť bez internetu, no nie je možné žiť bez vody. Ale ak máš vodu, potom rozdiel medzi niekým kto je pripojený k internetu a súčasťou informačnej spoločnosti a niekým kto nie, je stále väčší a väčší".
Každý aspekt toho, čo robíme, od nakupovania a cestovania ku komunikácii a učeniu sa zásadne opiera o internet. Ďalším argumentom môže byť vyhlásenie Fínska v júli 2010. Na základe neho je prístup k širokopásmovému internetu v krajine už teraz zákonným právom. Každý Fín ma zo zákona zaručené pripojenie k internetu rýchlosťou 1 Mbit/s. Navyše sa Fínsko zaviazalo sprístupniť pripojenie s rýchlosťou až 100 Mbit/s pre všetkých obyvateľov do roku 2015. Okrem Fínska je prístup na internet ľudským právom už dlhšie v krajinách ako napr. Estónsko, Francúzsko, Španielsko, či Grécko.
Najnovší report OSN je však o niečom inom. Internet stavia do pozície nenahraditeľného nástroja modernej spoločnosti a kultúry v celosvetovom meradle. Všetci sa zhodujeme na tom, že internet je najsilnejším nástrojom aký bol kedy vytvorený. Problémom však ostáva jeho podpora, ako aj nerovnomerná infraštruktúra po celom svete. V Západných krajinách má prístup k širokopásmovému pripojeniu (100 Mbit/s) iba zlomok populácie, pričom priemerná rýchlosť sa stále pohybuje na úrovni približne 4 Mbit/s. Užívatelia bývajúci na vidieku dosahujú rýchlosti 3 Mbit/s a obyvatelia niektorých dedín ani takú. V dobe kedy sa začínajú presadzovať internetové služby akým je napr. streamovanie médií, HD video a cloud computing sú takéto rýchlosti nedostatočné.
Osobitný spravodajca si plne uvedomuje, že univerzálny prístup k internetu pre všetkých jednotlivcov na celom svete sa nedá dosiahnuť okamžite. Preto by mali štáty prijať účinné a konkrétne politiky a stratégie - vyvinuté v spolupráci s jednotlivcami zo všetkých častí spoločnosti, vrátane súkromného sektora, ako aj príslušnými vládnymi rezortmi - aby sa internet stal široko prístupným a cenovo dostupným pre všetkých.
Tak ako sa vo svojich základoch otriasa EÚ ako aj väčšina inštitúcií vytvorených človekom, môže sa ľahko stať, že sa aj požiadavka OSN ukáže ako naivná a že veľmi skoro zapadne prachom. Jedno je však isté. Celosvetová sieť internet a prístup do nej má odteraz inštitucionálny rámec. Odrezanie užívateľov od pripojenia k internetu je porušením článku 19 ods. 3 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.
Zdroj: trustedreviews.com
Najnovší report OSN je však o niečom inom. Internet stavia do pozície nenahraditeľného nástroja modernej spoločnosti a kultúry v celosvetovom meradle. Všetci sa zhodujeme na tom, že internet je najsilnejším nástrojom aký bol kedy vytvorený. Problémom však ostáva jeho podpora, ako aj nerovnomerná infraštruktúra po celom svete. V Západných krajinách má prístup k širokopásmovému pripojeniu (100 Mbit/s) iba zlomok populácie, pričom priemerná rýchlosť sa stále pohybuje na úrovni približne 4 Mbit/s. Užívatelia bývajúci na vidieku dosahujú rýchlosti 3 Mbit/s a obyvatelia niektorých dedín ani takú. V dobe kedy sa začínajú presadzovať internetové služby akým je napr. streamovanie médií, HD video a cloud computing sú takéto rýchlosti nedostatočné.
Osobitný spravodajca si plne uvedomuje, že univerzálny prístup k internetu pre všetkých jednotlivcov na celom svete sa nedá dosiahnuť okamžite. Preto by mali štáty prijať účinné a konkrétne politiky a stratégie - vyvinuté v spolupráci s jednotlivcami zo všetkých častí spoločnosti, vrátane súkromného sektora, ako aj príslušnými vládnymi rezortmi - aby sa internet stal široko prístupným a cenovo dostupným pre všetkých.
Tak ako sa vo svojich základoch otriasa EÚ ako aj väčšina inštitúcií vytvorených človekom, môže sa ľahko stať, že sa aj požiadavka OSN ukáže ako naivná a že veľmi skoro zapadne prachom. Jedno je však isté. Celosvetová sieť internet a prístup do nej má odteraz inštitucionálny rámec. Odrezanie užívateľov od pripojenia k internetu je porušením článku 19 ods. 3 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.
Zdroj: trustedreviews.com