V minulosti si zamestnancov TÚ SR plietli so zamestnancami ST
Roman Vavro / 11. 03. 2011, 00:00
To, že práca na slovenských úradoch môže byť na míle vzdialená tradičným predstavám o práci na úradoch a vôbec nemusí byť nudná, sa presvedčili nielen zamestnanci Telekomunikačného úradu (TÚ) SR, ale pomocou ich príbehov aj čitatelia tohto portálu. Podobnosť názvu TÚ SR s jedným z operátorov spôsobovala najmä krátko po jeho vzniku veľa vtipných situácií.
Vtipné zámeny
Ako som sa už zmienil v úvodnom článku TÚ SR začal svoju činnosť v roku 1993, ale už pred týmto rokom existovali jeho predchodcovia, ktorí robili časť jeho činností. Podobnosť jeho názvu s vtedajším názvom telekomunikačného operátora – Slovenské telekomunikácie, a.s. spôsobovala rôzne nedorozumenia, komplikácie a vtipné situácie.
TÚ SR, okrem iných činností, vykonáva štátny dohľad (starší názov je inšpekcia) v oblasti elektronických komunikácií (starší názov je telekomunikácie) kontrolou plnenia povinností a podmienok určených zákonom... Práve kontroly sú zdrojom rôznych vtipných príbehov.
Kontrolované osoby, napr. predajcovia vysielacích a koncových telekomunikačných zariadení, taxislužby, bezpečnostné služby, telekomunikační operátori, atď. boli v 90-tych rokoch, t.j. po vzniku TÚ SR často popletení názvom Telekomunikačný úrad SR. Väčšinou poznali len vtedajší názov telekomunikačného operátora – Slovenské telekomunikácie, a.s. (ST). Zamestnanci TÚ SR sa preto spočiatku pri kontrolách stretávali s tým, že ich na začiatku kontroly považovali za zamestnancov spoločnosti Slovenské telekomunikácie a čudovali sa tomu, že operátor chce robiť u nich kontrolu. V tom čase si zamestnanci TÚ SR vypočuli množstvo vtipných vyjadrení. Napr. sekretárka riaditeľa kontrolovanej spoločnosti ich doviedla k riaditeľovi so slovami: „pán riaditeľ prišli tí páni z telekomunikácií“. Pán riaditeľ na to nadviazal, „vitajte páni, prišli ste opraviť ten pokazený telefón?“ Aké bolo jeho prekvapenie, keď sa aj jemu preukázali so služobným preukazom TÚ SR, so štátnym znakom, a vysvetlili mu, že sú zamestnancami štátneho orgánu, ktorý prišiel vykonať u nich kontrolu. Problémom bývalo najmä to, že kontrolované osoby sa málokedy zamysleli nad tým, prečo je štátny znak na služobnom preukaze, z názvu počúvali len prvé písmená a zbytok si domysleli. Aby nevznikali nedorozumenia, tak zamestnanci TÚ SR okrem preukazu preukazovali svoju totožnosť aj vyhlásením „štátna inšpekcia“, čo bol skrátený názov odboru TÚ SR a následne spresnili názov TÚ SR a dôvod kontroly. Toto sa ukázalo, ako účinný spôsob predchádzania nedorozumeniam.
Aj niektorí zamestnanci ST považovali zamestnancov TÚ SR za zamestnancov ST. Pri kontrole zamestnancov jedného odštepného závodu ST sa títo zamestnanci zabávali na tom, že „Slovenské telekomunikácie kontrolujú Slovenské telekomunikácie“. Smiech ich neprešiel ani po vysvetľovaní zo strany zamestnancov TÚ SR a vykonaní zápisu z kontroly. Zamestnanci ST sa išli popukať od smiechu, keď na protokole o kontrole videli adresu sídla, ktorá sa zhodovala s adresou ST. Keď si zamestnanci TÚ SR vyžiadali povolenie na prevádzku rádiostaníc, ktoré zamestnanci ST používali, zamestnanci ST odpovedali: „my nemusíme, my sme Slovenské telekomunikácie“. O svojom omyle sa presvedčili neskôr. Ešte v ten deň volal ich nadriadený a ospravedlňoval sa za správanie svojich zamestnancov, ktorí si mysleli, že sa stali obeťami skrytej kamery. Na ich obranu je potrebné uviesť, že jeden z nich skúsenosť so skrytou kamerou už mal. Operátora napokon neminula pokuta za prevádzkovanie rádiostaníc bez povolenia.
Okrem občanov a operátorov si TÚ SR poplietli s ST aj štátne orgány a dokonca aj poslanci NR SR. Jeden z poslancov pri návšteve TÚ SR položil zamestnancovi TÚ SR otázku „koľko máte na Slovensku ústrední?“ Po tomto zážitku sa zamestnanci TÚ SR už prestali čudovať...
Situácia sa postupne zmenila
Nielen podobnosť názvu bolo to, čo ľudí poplietlo. Na začiatku mali zamestnanci TÚ SR k dispozícii len staršie meracie vozidlá s označením SPOJE. Nápis na vozidlách následne zamaľovali, ale farebne stále pripomínali pôvodné služobné vozidlá „Spojov“. TÚ SR si neskôr zaobstaral nové vozidlá, ktoré už ničím nepripomínali vozidlá operátora. Ďalším problémom bolo to, že TÚ SR a ST spočiatku sídlili v Bratislave v rovnakej štátnej budove. Po tom, ako štát predal majoritný podiel v ST, TÚ SR sa ocitol v podnájme telekomunikačného operátora, čo neskôr vyriešil presťahovaním sa do inej štátom vlastnenej nehnuteľnosti. Zmena názvu operátora tiež znížila pravdepodobnosť neželenej zámeny. Pravdepodobne najväčšiu úlohu pri podpore zvýšenia znalosti názvu a kompetencií TÚ SR koncom 90-tych rokov zohrala komunikácia TÚ SR prostredníctvom internetového portálu, prostredníctvom masmédií a jeho priama komunikácia s občianskymi a profesijnými združeniami.
Roman Vavro
Autor je tlačový hovorca Telekomunikačného úradu SR