Až 28% nezamestnaných sa odmieta zdokonaľovať v práci s informačnými technológiami Výskum
Tlačový servis / 19. 10. 2010, 00:00
Výskum „Digitálna gramotnosť a trh práce“, ktorý realizoval Inštitút pre verejné otázky pod vedením analytika Mariána Velšica odhalil, že ochota zdokonaľovať sa v digitálnych zručnostiach stúpa s výškou kvalifikácie a náročnosťou vykonávaného povolania.
Negatívny postoj voči vlastnému zdokonaľovaniu sa by dokázali zmeniť najmä situácie, ktoré súvisia so zamestnaním. Napriek tomu sa až 28% nezamestnaných odmieta zdokonaľovať v práci s informačno-komunikačnými technológiami.
Bratislava – 19. októbra 2010
Inštitút pre verejné otázky už takmer desať rokov mapuje ako sa slovenská spoločnosť vyrovnáva s fenoménom moderných informačných a komunikačných technológií (IKT). „Schopnosť ľudí využívať moderné IKT považujeme za jeden z najdôležitejších faktorov vývoja spoločnosti v transformačnom období. Zvýšenie sociálneho statusu občanov, zlepšenie kvality ich života je dnes ťažko predstaviteľné bez dobrých znalostí IKT, bez potrebných zručností pri ich využívaní,“ hovorí prezident Inštitútu pre verejné otázky, Grigorij Mesežnikov.
Partnerom aktuálneho výskumu „Digitálna gramotnosť a trh práce“ je spoločnosť Microsoft Slovakia. „To, ako vieme narábať s modernými informačno – komunikačnými technológiami, čiže úroveň digitálnej gramotnosti je kľúčová pre transformáciu Slovenska na znalostnú ekonomiku. Preto spoločnosť Microsoft podporila tento výskum a dlhodobo sa zameriava na rozvoj digitálnych zručností u rôznych skupín občanov,“ hovorí Peter Čerešník, generálny riaditeľ spoločnosti Microsoft Slovakia.
Výskum sa snaží zodpovedať otázku, ako je na rastúce požiadavky trhu práce v oblasti digitálnej gramotnosti pripravená časť populácie, ktorá sa nachádza v produktívnom veku, ako sú manuálne pracujúci, duševne pracujúci, podnikatelia, živnostníci alebo nezamestnaní. Okrem týchto kategórií sa pohľad na problematiku digitálnej gramotnosti sústreďuje aj na kľúčové sektory – štátny, verejný, korporátny a družstevný. Výskum bol realizovaný na základe empirických údajov z reprezentatívnych sociologických zisťovaní IVO v roku 2005 na vzorke 1 345 respondentov, v roku 2007 na vzorke 1 149 respondentov a v roku 2009 na vzorke 1 134 respondentov.
Až 28% nezamestnaných sa odmieta zdokonaľovať v práci s informačnými technológiami
Úroveň digitálnej gramotnosti ekonomicky aktívnych a nezamestnaných je odlišná
V priebehu piatich rokov (2005 – 2009) sa úroveň schopností a zručností v práci s IKT meraná indexom digitálnej gramotnosti u ekonomicky aktívnych i nezamestnaných kontinuálne zvyšovala. Napriek tomu je digitálna gramotnosť v jednotlivých kategóriách pracujúcich a nezamestnaných odlišná. Manuálne pracujúci a nezamestnaní dosahujú hranicu strednej úrovne (0,34 a 0,37 bodu), podnikatelia a živnostníci vyššiu strednú úroveň (0,59 bodu) a duševne pracujúci vysokú úroveň (0,71 bodu).
„Ukázalo sa, že úroveň konkrétnych digitálnych zručností je vysoko diferencovaná. Zatiaľ čo manuálne pracujúci a nezamestnaní zvládajú prakticky iba základy práce s IKT ako je písane na PC, tlač dokumentov, práca s internetovým prehliadačom či e-mailová komunikácia, duševne pracujúci, podnikatelia a živnostníci zvládajú na dobrej alebo veľmi dobrej úrovni aj sofistikovanejšie činnosti, ako práca s tabuľkovými procesormi, databázami, archívmi, grafickými aplikáciami, internetovými službami, komunikovanie v sociálnych sieťach a podobne, “ hovorí Marián Velšic z Inštitútu pre verejné otázky.
Za týmito rozdielmi treba hľadať najmä vonkajší – spoločenský tlak na zvládnutie práce s modernou IKT. Kým výrazná väčšina duševne pracujúcich, podnikateľov a živnostníkov sa v minulosti dostala do situácie, kedy bola prinútená naučiť sa ovládať modernú IKT, medzi manuálne pracujúcimi je takých už len štvrtina a medzi nezamestnanými pätina.
Zručnosť v používaní IKT ako výhoda na trhu práce
Vyžívanie počítačov a internetu významne narastá so zvyšujúcou sa úrovňou kvalifikácie a náročnosťou povolania. Požiadavky na zvládnutie IKT sa však začínajú prejavovať aj v kategóriách manuálnych pracovníkov. Napríklad už v roku 2005 používala PC ako súčasť svojej práce viac ako tretina a internet pätina prevádzkových pracovníkov v obchode a službách.
Aj reálne skúsenosti ekonomicky aktívnych a nezamestnaných s požiadavkami trhu práce sú rozdielne. Kým znalosť práce s počítačom a internetom pomohla získať zamestnanie 9 percentám nezamestnaných a 13 percentám manuálne pracujúcich, medzi podnikateľmi a živnostníkmi je takých už tretina a medzi duševne pracujúcimi až polovica.
Až 28% nezamestnaných sa odmieta zdokonaľovať v práci s informačnými technológiami
Dôležitosť digitálnej gramotnosti pri získavaní zamestnania naznačuje negatívna skúsenosť 20 % nezamestnaných, ktorí z dôvodu svojej digitálnej negramotnosti pracovnú príležitosť stratili.
„Viac ako tretina pracovných ponúk v súčasnosti vyžaduje ovládanie Excelu. Prácu s Wordom ako podmienku zamestnania uvádza približne 30 percent pracovných ponúk. To, že podmienka práce s Wordom je v pracovných ponukách až na druhom mieste môže byť spôsobené aj tým, že jeho ovládanie zamestnávatelia považujú za samozrejmosť. Pokiaľ nepožadujú nadštandardné ovládanie tohto programu, už ho v pracovných podmienkach ani neuvádzajú,“ povedala výkonná riaditeľka spoločnosti Profesia, Ivana Molnárová.
„Počítačové znalosti vyžadujú zamestnávatelia v minimálnom množstve v kategóriách ako sú pomocné práce alebo textilný priemysel, kde je podiel ponúk s touto podmienkou menej ako 10 percent. Na opačnom konci rebríčka stoja ponuky práce v oblasti žurnalistiky alebo práva, kde je počítačová znalosť podmienkou vo viac ako 70 percentách,“ dopĺňa Molnárová.
Sme ochotní zdokonaľovať svoju digitálnu gramotnosť?
Ochota zdokonaľovať svoju digitálnu gramotnosť v budúcnosti všeobecne prevažuje nad neochotou.
Najväčší podiel respondentov ochotných investovať do svojho „digitálneho vzdelania“ nachádzame medzi duševne pracujúcimi (83 %). Pomerne silné odhodlanie deklarujú tiež podnikatelia a živnostníci (71 %). Relatívne najslabšie (i keď stále väčšinové), je odhodlanie učiť sa a zdokonaľovať sa u manuálne pracujúcich a nezamestnaných (59 %).
Zdokonaľovať svoju digitálnu gramotnosť odmieta iba 20 % manuálne pracujúcich, 14 % duševne pracujúcich, 22 % podnikateľov a živnostníkov a 28 % nezamestnaných. Najčastejšie uvádzané argumenty „proti“ sú najmä nepotrebnosť používať a nezáujem o modernú techniku.
Negatívny postoj voči vlastnému zdokonaľovaniu by dokázali zmeniť najmä situácie, ktoré súvisia so
zamestnaním – napríklad zvýšené nároky zamestnávateľa, zmena zamestnania, kariérny postup, zavádzanie nových technológií a pod.
Až 28% nezamestnaných sa odmieta zdokonaľovať v práci s informačnými technológiami
„Ukazuje sa, že prienik IKT do ekonomiky je čoraz intenzívnejší a začína zasahovať aj do povolaní, pre ktoré bola práca s počítačom či internetom ešte pred pár rokmi nepredstaviteľná. Moderné informačné a komunikačné technológie sa navyše vyvíjajú a menia, čo si vyžaduje neustále prispôsobovanie a zlepšovanie digitálnych zručností. Preto je potrebné začať uvažovať o tom, ako zabezpečiť celoživotné vzdelávanie populácie v tejto oblasti,“ hovorí autor výskumu, Marián Velšic z Inštitútu pre verejné otázky.