Oddych na daždivé letné dni – Pysol

Július Pastierik  /  21. 06. 2007, 00:00

Nastáva čas prázdnin a dovoleniek. Ale čo ak bude pršať? Skúste sa zabaviť kartovou kolekciu hier pre jedného hráča – PySol.

Hádam neexistuje používateľ počítačov, ktorý by nepoznal štandardné kartové hry, ktoré sú súčasťou rôznych operačných systémov už dlhé roky. V operačnom systéme Windows je to predovšetkým hra Solitér či FreeCell, v operačnom systéme Linux je to napr. kolekcia hier PySol. A práve túto kolekciu si teraz priblížime.

Relaxed FreeCell v Linuxe

Pravdaže, kartové hry nie sú určené iba na daždivé letné dni, ale vidíme ich aj ako najčastejšie používanú kancelársku aplikáciu v mnohých úradoch. Ešte som hádam nezažil počítač, kde by som na obrazovke nevidel spustený Solitér (zdá sa mi, že je obľúbenejší, ako FreeCell). Ale to iba tak bokom – aby sme si vedeli predstaviť aj iné „využitie“ týchto programov.

Hneď na úvod upokojme používateľov operačného systému Windows – hra PySol existuje aj pre tento operačný systém (aj keď iba trochu staršia verzia 4.60, pre Linux je k dispozícii verzia 4.82), takže nebudú v tomto smere nijako ukrátení (zosnímané obrazovky sú preto schválne aj z prostredia operačného systému Linux aj z prostredia operačného systému Windows). Pravdaže, v Linuxe je obvykle súčasťou distribúcie, takže používatelia tohto operačného systému ju majú k dispozícii automaticky.

Predvedenie hry (nápovedný ťah) vo Windowse

PySol vlastne nie je obyčajná kartová hra, ale je to skutočne veľká kolekcia hier pre jedného hráča – pri zbežnom počítaní som ich napočítal vyše 200. Tieto hru sú rozdelené do viacerých skupín, ktoré vykazujú rovnaký alebo podobný štýl hrania. Ako príklad uveďme napr. skupinu hier, ktorá o.i. obsahuje aj hru FreeCell, ktorá je súčasťou aj operačného systému Windows, ale tu nájdeme rovný tucet rôznych hier iba tohto typu. Pravdaže, vzhľadom na už spomínané celkové množstvo hier sa tu nachádzajú aj hry omnoho zaujímavejšie a niekedy doslovne exotické.

Pravdaže, teraz sa nebudeme zaoberať, ako sa ktorá hra hrá (aj tak osobne väčšinu nepoznám) a na takýto popis by nestačil rozsah jedného článku, ale bol by potrebný veľký seriál. Zameriame sa preto iba na všeobecné možnosti programu, ktoré nám hranie primerane spríjemňujú a niekedy aj uľahčujú.

Výber hry v Linuxe

V prvom rade je dôležité to, že samotné autori predpokladali, že hráč nebude poznať všetky hry a preto je súčasťou tohto programu aj podrobnejší popis pre každú z nich. Žiaľ, tento je iba v angličtine. Okrem toho máme možnosť nápovedy ťahu (ak je vôbec možný) a niektoré hry pomocou tejto pomôcky pochopíme aj intuitívne. V prípade, že sa do určitého času po spustení programu nezačneme hrať, program automaticky vygeneruje náhodnú hru, na ktorej bude demonštratívne predvádzať jej možnosti.

Veľmi sa mi páči aj možnosť opráv. Pri vlastnej hre sa nemusíme obávať žiadnych omylov, pretože akýkoľvek ťah môžeme kedykoľvek vrátiť späť – a to až naspäť po úplný začiatok hry (resp. hru môžeme priamo reštartovať). Niektoré hry sú časovo náročné, takže nás poteší to, že si rozohranú partiu môžeme uložiť na disk a pokračovať v nej niekedy neskôr. Program sleduje o každej hre štatistiku, takže vidíme, ktoré hry sa nám daria hrať dobre a ktoré nie. Samozrejme, nájdeme tu také typy hier, ktoré sa dajú vyriešiť vždy (resp. skoro vždy), ale aj také typy hier, ktoré sa dajú vyriešiť iba málokedy (resp. skoro nikdy).

Elevátor vo Windowse

Medzi ďalšie, omnoho zaujímavejšie nastavenia patrí možnosť nastavenia automatických ťahov. V takomto prípade stačí na kartu kliknúť pravým tlačidlom myši a ona sa sama presunie na miesto, kde je ju možné uložiť. Táto možnosť nielenže spríjemňuje prácu, ale zároveň (spolu s možnosťou nápovedy ťahov) nám pomáha aj pri zoznamovaní sa s novými hrami, ktoré sme doteraz nikdy nevideli.

Najmä pri dokončovaní hry, keď už robíme iba „rutinné“ ťahy nás poteší ďalšia príjemná vlastnosť – možnosť automatického dokončovania. V tomto prípade, pokiaľ je to možné, program za nás uloží kartu na svoje definitívne záverečné miesto bez toho, aby sme na ne museli čo i len kliknúť. Týmto sa hra naozaj zrýchľuje a nemusíme sa zaoberať zbytočnými „mechanickými“ ťahmi.

Nastavenie kariet v Linuxe

Na tomto mieste však musíme upozorniť, že posledné dve spomínané možnosti nefungujú automaticky pri každej hre, čo záleží od ich typu a spôsobu hrania. Na to však už určite prídu používatelia pri ich hraní. V tomto bode sa aj trochu líšia verzie pre operačný systém Windows a Linux – vo Windowse sa pamätá nastavenie automatického dokončovania aj po ukončení programu kým v Linuxe ho musíme nastaviť vždy po spustení programu nanovo.

Na záver ešte spomeňme, že pre optické spríjemnenie hry máme k dispozícii celý rad pozadí kariet, vzhľadu „kartového stolíka“ a typu kariet. Celá hra je zároveň podfarbená zaujímavou hudbou, ktorú si v prípade potreby, pravdaže, môžeme vypnúť.

Internet: pysol.org
Download verzie pre Windows: solitaire.vegard2.no/pysol460.exe