Reklama na internete - Nevyžiadaná elektronická pošta

Michal Feik  /  05. 06. 2003, 00:00

Elektronická komunikácia prináša so sebou veľa výhod. Vďaka nej sme sa už takmer odnaučili posielať pohľadnice, či bežné listy a čas doručenia správy sa namiesto dní počíta na sekundy. Rozvoj informačných technológií má však aj svoje negatívne stránky. S rastúcim počtom užívateľov sa na internet presúva aj čoraz viac a viac reklamy a mnohé firmy neváhajú na tento účel použiť aj elektronickú poštu. Žiaľ, vo veľkej väčšine prípadov ide o poštu nevyžiadanú, pri ktorej neraz strácajú trpezlivosť aj zdatní počítačoví užívatelia.

Zneužívanie internetu

V počítačovej terminológii sa pre nevyžiadanú poštu používa výraz spam. Jeho podstatou je zaplavovať internet mnohými exemplármi jednej a tej istej správy v snahe nanútiť ju ľuďom, ktorí by ju inak prijať vôbec nechceli. Vo väčšine prípadov ide o obchodné ponuky, návody na rýchle zbohatnutie, či ponuku na erotické alebo pololegálne služby. Odosielateľ nemá so zaslaním reklamného e-mailu takmer žiadne výdavky, pretože tie zaplatia príjemcovia a poskytovatelia internetového pripojenia.

Spamming je zneužitím elektronickej pošty. Môže vážnym spôsobom narušiť prevádzku verejných služieb, nehovoriac o efekte, ktorý môže mať na ktoréhokoľvek jednotlivca. Odosielatelia spammingu odčerpávajú významné zdroje užívateľov a prevádzkovateľov internetových služieb bez toho, aby mali ich súhlas a poskytovali akúkoľvek  kompenzáciu.

 

Vincent Cerf,

starší viceprezident MCI, ktorý je považovaný za „otca“ internetu.

Spamming je zneužitím elektronickej pošty. Môže vážnym spôsobom narušiť prevádzku verejných služieb, nehovoriac o efekte, ktorý môže mať na ktoréhokoľvek jednotlivca. Odosielatelia spammingu odčerpávajú významné zdroje užívateľov a prevádzkovateľov internetových služieb bez toho, aby mali ich súhlas a poskytovali akúkoľvek kompenzáciu.Vincent Cerf,starší viceprezident MCI, ktorý je považovaný za „otca“ internetu.

Možno si poviete, že čo je na tom, keď občas dostanete nejakú nevyžiadanú poštu. Dá sa predsa už po prečítaní prvých riadkov vymazať. Áno aj nie. Na to, aby ste rozoznali, či ide o bežný e-mail alebo nevyžiadanú poštu, si musíte správu aspoň čiastočne prečítať. A to už sú zbytočne stratené minúty nielen voľného času, ale aj minút pripojenia. Bez dodatočných nákladov je to v prípade pevnej linky. Horšie sú však na tom užívatelia pripojení cez telefón, nehovoriac o tých, ktorí si poštu sťahujú prostredníctvom služby POP3.

Premyslené spôsoby získavania elektronických adries

Objem nevyžiadanej pošty dnes tvorí na svete približne 40% z celkového množstva e-mailov. Pri jej súčasnej eskalácii hrozí, že užívatelia budú dostávať desiatky e-mailov a „prehŕňať“ sa tak záplavou nevyžiadaných zásielok, aby našli niekoľko málo skutočne dôležitých správ. Za takýchto okolností hrozí nielen strata popularity e-mailov, ale v extrémnych prípadoch to môže viesť k neúnosnému zahlcovaniu počítačových sietí.

Možno by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že do zoznamu adresátov nevyžiadanej pošty sa môžete dostať len vtedy, ak svoj e-mail zadávate pri dobrovoľnom prihlasovaní sa na nejakú internetovú službu (bezplatné e-mailové servery, posielanie SMS a pod.). Aj keď túto možnosť nemožno zanedbať, drvivá väčšina adries dnes pochádza z publikovania na internetovej stránke. Ak máte na firemnej, či dokonca vlastnej stránke uvedenú e-mailovú adresu, je len otázkou času, kedy ju „objaví“ počítačový skript prevádzkovateľov nevyžiadanej reklamy. Časť databázy pochádza aj z newsgroups a výnimkou nie sú ani programy, ktoré generujú e-mailové adresy skúšaním kombinácií písmen a čísel.


                                                         písané pre týždenník Slovo

Ubrániť sa: náročné, ale nie nemožné

Najúčinnejšou ochranou pred nevyžiadanou poštou je nedostať sa na zoznam spoločností distribujúcich spam. Jednoduché povedať, ťažšie spraviť. V prípade, že počet nevyžiadaných e-mailov presiahne určitú prípustnú hranicu, začína sa užívateľ oprávnene pýtať ako sa proti tomu brániť. Písanie žiadostí o vyradenie zo zoznamu vo väčšine prípadov stroskotajú na tom, že odosielatelia používajú neexistujúce adresy. Ak prijatý e-mail obsahuje možnosť odhlásiť sa, máte vyhraté. Samotní spammeri vo väčšine prípadov rešpektujú vôľu ľudí nedostávať poštu. Ani oni nemajú záujem posielať e-maily ľuďom, ktorí ich nechcú. Ich cieľom je totiž osloviť užívateľov, ktorí im podľahnú.

Z výskumu, ktorý urobilo v marci tohto roku Centrum pre demokraciu a technológiu vyplýva, že existujú dva takmer zaručené spôsoby, aby internetový robot neprečítal e-mailovú adresu uverejnenú na web stránke. Prvým je preložiť ju do ľudsky čitateľnej, ale počítaču nezrozumiteľnej formy (napríklad jan zavinac novak bodka sk). Takýto spôsob je dosť neštandardný a asi by ste u návštevníkov svojej stránky nenašli veľké porozumenie. Druhou možnosťou je zakódovanie každého písmena e-mailovej adresy v jazyku HTML vo forme „&#číslo;”. Adresa jan@novak.sk bude teda zakódovaná ako "jan@nova
k.sk".Možno to vyzerá hrozivo, ale účinnosť je zaručená.

Riziko nevyžiadanej pošty sa dá znížiť aj pozorným čítaním informácií pri vypisovaní formulárov, či používaním viacerých adries na rôzne účely. Dosť silným nástrojom môžu byť aj filtre.

Odporcovia spamov vyvinuli niekoľko veľmi účinných programov, ktoré sa inštalujú na poštový server a spočívajú v analýze hlavičky, predmetu a samotného textu správy. Nevyžiadané e-maily sa vo väčšine prípadov vyznačujú niektorými charakteristickými znakmi, ktoré je možné s dosť vysokou úspešnosťou rozoznať. Anti-spamový program im pridelí určitú váhu a ak ich počet presiahne vopred stanovenú hranicu, označí ho ako spam. Takéto maily môžete buď priamo mazať alebo presunúť do osobitného adresára, ktorý raz za čas prezriete a na prvý pohľad už zistíte, kedy ide o spam.

Nevyžiadané správy na Slovensku

Aj napriek tomu, že legislatíva v oblasti internetu má na Slovensku v porovnaní so zahraničím dosť veľké rezervy, predsa len existuje zákon o reklame, na základe ktorého sa „reklama nesmie šíriť automatickým telefonickým volacím systémom, telefaxom a elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu ich užívateľa, ktorý je príjemcom reklamy.“ Pokiaľ máte teda podozrenie z posielania nevyžiadanej pošty a ide o odosielateľa zo Slovenska, je možné ho žalovať.

Osobitným prípadom nevyžiadanej pošty sú mobilné telefóny. Vzhľadom na rastúci počet ich užívateľov je tento spôsob až nebezpečne lákavý. Mobilní operátori posielajú SMS správy väčšinou len v prípade, že ide o ponuku nových volacích programov alebo súťažných hier. Aj keď sa v poslednom čase ich intenzita nápadne zvyšuje, predsalen je to v súlade s platnou legislatívou a uzavretou zmluvou s operátorom.

Na hrane zákona sa však nepochybne pohybuje SMS správa, ktorú dostali všetci občania Slovenska pred referendom o vstupe do Európskej únie. Pod správou je podpísaný Úrad vlády, teda nie mobilný operátor, ale tretia osoba. Pre užívateľa moderných komunikačných technológií to určite nie je dobrá správa. Ak Úrad vlády, pod zámienkou „historického rozhodnutia o budúcnosti našej krajiny“ neváhal použiť nevyžiadané správy, vytvoril tak precedens, ktorý môže byť v budúcnosti zneužitý. Kým naposledy to bola výzva k účasti na referende, nabudúce to bude možno agitácia k voľbe Mikuláša Dzurindu za prezidenta.

Michal Feik